Náš Gelo nie je len reprezentantom senilných zábudlivých lezcov, ktorí sa občas vytrasú hore nejakou cestičkou. Málokto tuší, že je aj autorom mnohých vynálezov, ktoré nám pomáhajú v každodennom lezeckom živote. Tu sú niektoré z nich:
Batoh Open Air
O revolúciu v oblasti vývoja turistických a lezeckých batohov sa postaral Gelo patentovaním nového modelu batohu s pracovným názvom „Open Air“. Po mnohých pokusoch sa mu podarilo vyvinúť batoh s geniálnym spôsobom uzatvárania – to znamená žiadnym. Áno, batoh nemá žiadny zips, zdrhovadlo, vrchlík, je skrátka otvorený, pričom praktické je, keď otvor doň je čo najväčší. Výhoda tohto riešenia spočíva v lepšom a rýchlejšom plnení i vyprázdňovaní batohu. Zároveň sa majiteľ nemusí stresovať a kontrolovať či batoh nezabudol náhodou zavrieť. V čom spočíva genialita tohto riešenia? Práve v použití – nosení batohu. Všetci z vlastnej skúsenosti vieme, že čím dlhšie batoh nesieme tým sa nám zdá ťažší. Tento paradox vymykajúci sa fyzikálnym zákonom sa snažil Gelo svojim revolučným batohom odstrániť. Podarilo sa mu to dokonale, dokonca s novým naplneným a otvoreným batohom dosiahol stav, že čím ďalej ten batoh niesol tým bol ľahší. Testovanie ukázalo, že úbytok na váhe bol priamo úmerný vzdialenosti, na ktorú sa batoh používal, množstva a váhy obsahu, veľkosti otvoru a tiež spôsobu nosenia batohu. Najlepšie výsledky zaznamenal, keď batoh nosil na pleciach opačne – otvorený, hore dnom. Pre úplnosť treba dodať, že pri pokusoch boli zaznamenané aj drobné nežiadúce vedľajšie účinky ale vzhľadom na uvedené pozitíva je možné ich považovať za zanedbateľné.
V súčasnosti Gelo rokuje s významnými výrobcami outdoorových športových potrieb o vývoji a výrobe nového modelu. Zároveň má v pláne budovať globálne servisné strediská, ktoré budú poskytovať konzultácie a služby v oblasti abgrejdu klasických batohov na nové modely, odstraňovaním uzatvárania.
Ako prvý na planéte (a možno aj v celej slnečnej sústave) mal možnosť vyskúšať si nový model batohu v testovacej prevádzke náš člen Duco. Po náročnom kastingu bol vybratý z pomedzi mnohých uchádačov ako tester s najväčším talentom na nosenie otvorených batohov. Rakúsko ako usporiadateľská krajina navrhla trasu z parkoviska Hochschlag až pod peilsteinský sektor Hahnenkamm. Trasa nebola dlhá ale Ducovi sa na nej podarilo dosiahnuť pozoruhodné výsledky, za čo bol ocenený titulom Tester Roka (Testosterón Año). Neúspešní uchádzači síce protestovali, že dopingová komisia organizácie IAOBU (International Association for Open Backpacks Use) našla v Ducových vzorkách moču, krvi aj steroch z predlaktí značné množstvo Perskindolu, ale v tom čase nebola táto látka ešte na zozname nepovolených.
Na tento úspech spomína veľmi rád, horšie je, že si nevie spomenúť, kam sa mu pri tom podelo zopár vecí z lezeckého výstroja.
Ukážka Gelovho mestského „Open Air“ batohu. Ešte pred použitím.
Najpredávanejší model otvoreného batohu najmä medzi ženatými lezcami. Model GROW (Get rid of wife). Tiež pred použitím.
Ďalší tzv. „záložný“ model BALLS. Po použití.
S týmto modelom po odstránení uzatvárania sa dajú dosiahnuť najlepšie výsledky medzi začiatkom a koncom túry.
Najvážnejší Ducov konkurent na kastingu.
Nové tréningové metódy
Gelo je autorom aj najnovších tréningových metód pre rozvoj lezeckých zručností, sily a vytrvalosti. Absolventi tejto metódy dosahujú pomocou nej pozoruhodné výsledky v krátkom čase. Metóda má pracovný názov SaL (Simuluj a lez) a skladá sa z troch fáz. Princíp metódy spočíva v tom, že záujemca si po dohode s cvičiteľom (lekárom, so sebou) vyberie nejaký fiktívny druh zranenia alebo choroby. Prvá tzv. oblbovacia fáza začne najprv pomalým nenápadným presviedčaním okolia o prežitej traume, o problémoch pri lezení, dokonca o problémoch v civilnom živote. Dĺžka fázy závisí od marketingových schopností jednotlivcov.
Potom nastupuje druhá, takzvaná dôkazová fáza, keď sa lezec svojimi zhoršujúcimi sa výkonmi snaží presvedčiť verejnosť, že sa nejedná o simulovanie. Táto fáza je veľmi dôležitá, má v celom tréningovom procese nezastupiteľnú úlohu. Boľavé koleno sa okato nezapája do lezenia, tzv. bolesť v ramene umožňuje používať len jednu ruku, mentálna trauma má za následok lezenie, na ktoré sa nedá pozerať. Čím dlhšie trvá táto fáza, tým je aj nedôverčivé okolie ochotné uveriť kalike a čo je najdôležitejšie, začína sám sebe veriť aj samotný lezec. Začína naozaj liezť ako chorá vrana, lezie len metódou 2D (2 pevné body), bojuje, potí sa a vyhovára. Vtedy nachádza lezecké engramy dosiaľ v sebe neobjavené, a nastáva rozvoj tých telesných partí, ktoré by sa obyčajným tzv. tefelnerovským tréningom nedali nikdy dosiahnuť. Dôležitý je samozrejme aj holistický (celostný) prístup k tréningu - tajne posilovať aj „choré“ údy aby nezdegenerovali. Ku koncu tejto fázy nastupuje opäť mentálna príprava okolia. Občas treba vypustiť zmienku o nových liečebných metódach, ktoré začínajú zaberať, návštevách rôznych šamanov, magnetov, ultrazvukov, cvičenia u Etky, jógy u Katky, masáží u Ani a pod.
Teraz je kalika pripravená na poslednú fázu. Zázračne „vyliečená“, začne podávať výkony, ku ktorým by sa predtým nikdy ani nepriblížila.
Táto metóda je vhodná pre jedincov so silnými sugestívnymi schopnosťami, hereckým telentom, pre absolventov FAMU, chronických simulantov, prípadne tých, ktorí si u dr. Ľuptáka za menší dar dokážu vybaviť lekárske potvrdenie o traume.
A že to nie sú iba bohapusté neoverené teórie nás denne presviedčajú naši lezeckí priatelia. Nebudem ich menovať, možno by to Rudovi, Ducovi, Ivete, Evke, Jurajovi a ďalším (vlastne nepoznáme nikoho z GLK, kto by túto metódu aspoň pokusne netestoval) bolo nepríjemné, ale ich výsledky hovoria sami za seba.
Typická ukážka simulanta s pôsobivým tetovaním a pírsingom.
„Simulator of year“ – vynikajúci marketing pomýlil dokonca aj vedcov, ktorí ho vyhlásili za neandertálskeho lezca.
Pozor! Toto už nie je simulácia! Najmä lezcov-mužov môže takéto brutálne zranenie vyradiť z činnosti na dlhší čas, dokonca znamenať koniec lezeckej kariéry.
Návod na niektoré zranenia z mimolezeckého života, na ktoré sa dá s úspechom vyhovárať.
80 m
Po zhliadnutí sugestívneho filmu Palina Barabáša „80 m pod vrcholom“ a štúdiu dobových materiálov sa Gelo pokúsil zrekonštruovať udalosti z pod vrcholu tretej najvyššej hory sveta. Napriek logickému vysvetleniu, že to horolezci vzdali nie 80 metrov pod, ale 80 minút pred vrcholom, prišiel na prekvapujúcu skutočnosť. Príčinou neúspechu neboli (ne)schopnosti lezcov, ale nedostatky v materiálnom zabezpečení a vo výstroji. My pamätníci si spomíname (ale prd si spomíname, to sa len tak hovorí), že v tom čase existovali iba laná s dĺžkou 40m. V osudný deň horolezci štartovali zo 125. postupového tábora posledných 80 metrov pod vrcholom. Keď zistili, že lano im nevydá, správne vyhodnotili situáciu, že na 126. tábor už nemajú dosť síl a urobili síce bolestivé, ale múdre rozhodnutie. Zbalili všetkých 125 táborov a unikli z hory smrti.
V Gelovom Inovačnom Centre sa na základe týchto skutočností začali pokusy na vývoji dlhších lán, s cieľom vyvinúť lano s dĺžkou až 80 m. Po mnohých neúspešných pokusoch s naťahovaním kratších lán sa zrodila myšlienka laná spájať. Vedci (v tíme boli aj americkí pre väčšiu vierohodnosť) museli vyriešiť dva základné problémy. Aké dĺžky použiť a v prípade ktorých koncov lán bude spájanie úspešné.
Niekoľkomesačné pokusy s rôznymi dĺžkami hrozili neúspechom, vedcom pomohli až konzultácie s odborným vedením CERN-u. Simuláciou v Urýchlovači častíc bolo zistené, že na výrobu 80 m lana je najvhodnejšie spojiť dve laná o rovnakej dĺžke 40 m. Potvrdili to nielen praktické pokusy ale definitívnu bodku za touto časťou výskumu dali až výpočty pomocou najnovšej androidovej aplikácie 1+1=2 pre materské školy.
Iný, zložitejší problém, ktorý bolo treba vyriešiť spočíval v otázke, ktoré konce lán pri spájaní použiť.
Každému je predsa jasné, že je rozdiel či sa spojí koniec jedného lana so začiatkom iného alebo sa spoja dva konce, či naopak dva začiatky. V testoch IQ je odpoveď na túto otázku jasná – spojí sa koniec jedného lana so začiatkom druhého, pričom dostaneme lano dvojnásobnej dĺžky, ktoré má opäť začiatok aj koniec. V iných prípadoch dostaneme po spojení buď dva začiatky, alebo dva konce. Práca vedcov nemala našťastie nič spoločné s IQ. Aj preto ich pokusy viedli k prekvapujúcej skutočnosti, že najlepšie výsledky sa dosiahnu spojením dvoch koncov lán. Čiže výsledné lano nemá žiadne konce, ale len začiatky.
Výhody tohto riešenia sa ukázali byť nesporné:
1. Rovnosť v naväzovaní. Nielen etnická, genderová, rasová a náboženská rovnosť na lane ale aj rovnosť v naväzovaní je základné ľudské právo. Nie je nič horšie ako keď sa dvaja partneri pohádajú na tom, že nikto nechce byť na submisívnom konci lana.
2. Mnohých lezcov, ktorí holdujú multipičovým cestám ešte aj v snoch máta výkrik ističa “koniec lanaaa!!!“ najmä keď sa nachádzajú vo vratkej pozíci na nezaistiteľnom mieste 5 m od pohodlného štandu. S týmto lanom týmto upozorneniam už odzvonilo.
3. Aj cvičitelom toto lano urobí radosť. Nemusia konečne frekventantom vysvetľovať prečo sa začiatočníci majú naväzovať na koniec lana a nie na začiatok.
Vedcom napokon zostávalo už len vyriešiť spoj lán tak, aby vyzeral a fungoval ako lano z jedného kusu. Toto sa ukázalo ako bezproblémové vzhľadom na to, že väčšina mala bohaté skúsenosti z dielenských prác zo základnej školy. Myslíme si, že je to jasné aj každému čitateľovi, preto tu tieto triviálne postupy nebudeme rozoberať. Na spoj dnes už upozorňuje len čierne označenie v strede každého lana. Keďže spoj treba pravidelne servisovať (hlavným licenčným servisným centrom v EMEA je GLK) označenie slúži aj na rýchle vyhľadanie spoja pri pravidelných prehliadkach.
Výsledkom týchto húževnatých pokusov bolo teda 80m lano novej generácie s označením DTR (double top rope – dvojzačiatkové lano), ktoré je dnes bežnou súčasťou portfólia každého výrobcu lán. Rozšírením používania týchto DTR lán sa vžilo aj zjednodušené označenie TR (top rope) pre lezenie s horným lanom, alebo ako hovoria rybári – na udici.
Gelovi tak nechtiac patrí zásluha aj v oblasti lexikológie na obohatení lezeckého názvoslovia.
Niekoľko spôsobov ako správne kufrovať inovatívne 80 m laná DTR.
Koncept využitia lana DTR, ktorý vyvinuli v Gelovom Inovačnom Centre pre švédsku IKEU.
Ukážka použitia lana na Top Rope. Istič v topánke, zlaňovací bod v...
Z dôveryhodného zdroja zaznamenal Peter.
