Naše telo môže byť úplne fit aj v sedemdesiatke

„Naše telo môže byť úplne fit aj v sedemdesiatke“ vyhlásil Paľo Malovič a keď sa to Gelo dozvedel tak si povedal, že musí Paľa vyspovedať a  ten recept na dlhovekosť z neho vymámiť.

Pavel Malovič. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ak si nešportovec nechce ublížiť, nemá nadváhu a srdce má v poriadku, tak polmaratón by mohol natrénovať za tri-štyri mesiace, hovorí špecialista na športovú medicínu, ktorý bol lekárom futbalovej reprezentácie i Dominika Hrbatého.

V rozhovore sa dočítate:
• aká je najväčšia konštrukčná slabina nášho tela,
• ako predísť zraneniam a odplaviť z tela toxíny,
• ako človek zistí, že má zle postavenú nohu, a ako vznikajú únavové zlomeniny,
• aké sú odporúčané cvičenia a ako fungujú rôzne módne trendy v cvičení,
• koľko trvá nešportovcovi, ktorý sa rozhodne behať, aby zabehol polmaratón,
• ktoré športy sú najnáročnejšie na telo a ktoré sa dajú robiť do vysokého veku,
• ako spomaliť starnutie a aký doplnok je pre Pavla Maloviča „zázračným elixírom života“.

Je ľudské telo niečím výnimočné proti ostatným tvorom, ak nepočítame mozog?
Žiadny tvor nedokáže tak využívať všetky štyri končatiny a zároveň žiadny tvor nedokáže túto výnimočnosť tak potlačiť ako človek, keď popiera svoju prirodzenosť a nehýbe sa.

Aká je najväčšia konštrukčná slabina nášho tela?
Máme slabé kolená, majú komplikovanú nechránenú štruktúru a sú ľahko zraniteľné. A sme tiež veľmi zraniteľní v tvári, nevieme si dostatočne chrániť zrak. A nevieme si tiež prirodzene liečiť zranenia. Pes si líže rany, ale my to nevieme. Keď nemáme náplasť, sme stratení.

Myslel som si, že z hľadiska konštrukcie máme najslabšiu chrbticu. Funguje nám teda dobre?
Chrbtica je zaujímavá ako oporný stĺp tela, ktorý nie je veľmi pružný, ale funkčný je dostatočne. Problém je opäť civilizačný, že si chrbticu ničíme nedostatkom pohybu a sedením.

Ktorá časť tela je, naopak, konštrukčne najlepšia?
Z môjho pohľadu napríklad pankreas, kde sa tvoria hormóny. Je síce veľmi zraniteľný, ale zároveň veľmi špecifický voči ostatným živočíchom, rovnako ako pečeň, ktorej detoxikačné schopnosti sú mimoriadne.

Myslel som si, že poviete chodidlo a jeho klenbu. To nie je v prírode výnimočné?
Keby sme chodili bosí ako kedysi, tak by chodidlo ako také bolo naozaj v prírode výnimočné svojou stavbou, ktorá nás dokáže uniesť. Dvojnohých tvorov nie je veľa. Lenže opäť: my dnes nedokážeme chodidlo používať tak, ako bolo prírodou vymyslené.

Takže my sme ho pokazili?
Áno.

Prečo nám naše telo dovolí, aby sme ho zranili? Prečo sa nejako nebráni napríklad proti natrhnutiu svalu? Prečo nás nevaruje?
Telo nás varuje, ale my ho často nepočúvame. Ale niekedy môže ísť aj o nešťastnú náhodu. Napríklad ma prekvapilo, ako sa nedávno zranil Zlatan Ibrahimovič. Má napríklad výborne trénované kolená a je neuveriteľne ohybný, ale pri jednom nešťastnom dopade vznikol z nohy taký ohnutý luk a nevydržala to tetiva, teda väzy.

Keď vynecháme nešťastné náhody, ktorým sa nedá zabrániť, prečo nevydržia naše svaly námahu, ktorú niekedy ani nepociťujeme ako extrémnu?
Lebo nejde len to, či máme svaly trénované, či sú dosť štíhle a silné. Sval má bunky, ktoré majú svoje elektrárne nazývané mitochondrie, a tie potrebujú palivo, teda výživu. Ak nie je správna, sval tú námahu nevydrží. Mnoho športovcov to dnes vie, aj preto majú lekárov, ktorí im výživu dávkujú.

To znamená, že amatér bez lekára je vystavený vyššiemu riziku svalového zranenia?
Áno, v tomto znalosti z internetu nemusia stačiť. Často môže ísť o nejaký drobný nedostatok vo výžive, ktorý sa ukáže až po dvoch rokoch.

Ale prečo ma telo nezabrzdí skôr, než si natrhnem sval?
Napríklad sedením sa nám zadný stehenný sval na nohách skracuje. A my potom urobíme krok, pri ktorom si ho natiahneme, lebo nevieme, že sme si ho sedením skrátili. Ale natiahnutie je práve ešte to varovanie. Natrhnutie je už iný problém.

Sval sa môže naozaj roztrhnúť?
Áno. Časté bývajú mikrotrhliny, ktoré ani nie sú viditeľné a prídeme na ne až neskôr, keď sa viackrát zopakujú.

Je to dôsledok našej slabej kondície? Prírodní ľudia nemávali natrhnuté svaly?
Nie, lebo oni boli neustále v pohybe. Zaujímavá je aj moja skúsenosť, že v oblastiach s vyššou vlhkosťou a teplotou sa svaly u športovcov tak netrhajú.

Čo máme robiť, aby sa nám svaly na nohách neskracovali?
Napríklad každých dvadsať minút vstať od počítača a prejsť sa.

Môže pri ochrane tela a najmä svalov pomôcť masáž? A ak áno, prečo to funguje, keď masáž je v podstate neprirodzená?
Nie je to celkom tak. Napríklad plávanie je druh prirodzenej masáže, keď okolo tela prúdi voda. Ale klasická masáž je stará asi sedemtisíc rokov.

Ako vlastne funguje?
Celé je to o okysličení a krvnom a lymfatickom obehu, ktorý sa masážou oživuje a odstraňuje únavu svalov. Ide hlavne o odplavenie odpadových produktov po výkone. Aj výklus futbalistov po zápase má za účel odplaviť toxíny, teda už aj to je v princípe masáž.

O aké toxíny ide?
Napríklad laktát, teda kyselina mliečna. Tá sa prirodzenou cestou odplaví do dvanástich hodín, ale masážou rýchlejšie. Ale napríklad kreatínkináze alebo močovine trvá vyplavenie oveľa dlhšie a potom vzniká chronická únava a patologická svalovica. Jednou z účinných metód vyplavenia toxínov je chôdza v ľadovej vode, desať až pätnásť minút. Laicky stačí aj vo vani hýbať nohami.

Svalovica môže byť patologická? Veď to je celkom príjemná bolesť svalov.
Áno, trénovaný človek ju môže cítiť ako príjemnú. Ale keď sa na druhý deň nemôže postaviť a má horúce svaly, to už nie je dobré. Organizmus tým dáva signál, že treba s pohybom počkať. Do veľkej miery ide o pocit bolesti, ktorý si každý musí rozlíšiť sám, či je ešte v norme alebo nie. Pri veľkej svalovici môže ísť o malé zranenia svalu, ktoré sa časom nakopia a potom sa sval jedného dňa roztrhne.

Ako si človek, ktorému sa zapáli povedzme šľacha, môže sám pomôcť? Čo si kúpi v lekárni bez receptu?
Ak sa z ničoho nič zapáli sval alebo šľacha, treba ísť najprv k zubárovi, krčnému a urológovi.

Prečo?
Hnisavé ložiská bývajú často v zuboch alebo v mandliach a odtiaľ sa zápal prenáša do iných častí tela. Mal som neraz prípady zápalu achilovky, pričom pôvod bol v zuboch. Podobne môžu bolesti slabín súvisieť so zápalom prostaty.

Ale povedzme, že je to klasický zápal šľachy či svalu vyvolaný nejakým zranením. Čo si na to mám dať?
Mastička prvej voľby je Camphorichthamoli za euro a dvadsať centov. Natrieť boľavé miesto, dať na to gázu, aby to dýchalo a prípadne starú ponožku, nechať na noc dvanásť hodín. A na druhú noc to vystriedať so zábalmi, ktoré obsahujú diklofenak. Okrem toho, vždy pomôže salicylát, teda acylpirín alebo anopyrin. To sú prvé pomoci podľa mojej skúsenosti. Aj obyčajný Heparoid je stále dobrý na staršie udreniny, ak je sval čerstvo udretý, dobrý je výťažok z pagaštana konského. A je dobré to striedať s ľadom a nikdy s tým neísť na slnko.

Tejpovacie pásky sú účinné na poranené svaly?
Tomu sa hovorí kinoziotejping a ich zmysel spočíva v tom, že povzbudzujú náhradný mechanizmus. Ťažko sa to vysvetľuje, ale naozaj to funguje. Musí to však robiť dobre vyškolený fyzioterapeut.

Ako vznikajú únavové zlomeniny a čo to vlastne je?
Môže ísť o konštrukčnú chybu kosti, na čo lekár vopred nemôže prísť. Ale často ide o zlomeniny z nadmernej záťaže. V minulosti to mávali vojaci po dlhých pochodoch. Dnes to mávajú tí, čo trénujú na schodoch, prípadne ešte so záťažou. Vtedy sa láme predkolenie.

Ako taká zlomenina vyzerá?
Urobí sa v kosti prasklina, ktorá pri röntgene vyzerá ako čiarka. Únavové zlomeniny bývajú aj v chodidlách, vinou zlých topánok, preťaženia alebo zlého postavenia nohy.

Ako zistím, že mám zle postavenú nohu?
Sú špecialisti, volajú sa podiatri, tí to dnes vedia veľmi dobre analyzovať a odmerať. Nikto v princípe nemá obe nohy úplne rovnaké a futbalistom dnes robia kopačky často na mieru. Napríklad Maradona si obúval kopačky o číslo menšie, namočené, aby ich obul a keď vyschli, prilepili sa tesne na nohu a on mal lepší cit. Akurát, že po zápase mu ju museli vždy zostrihať, aby sa vyzul. A je pravda, že nikdy nemal únavovú zlomeninu.

Naozaj máme chodidlá také rozdielne?
Áno. Keď Nemci skúmali v 90. rokoch nohy fotbalistov, ani jeden zo štyridsiatich nemal obe rovnaké. Líšili sa dĺžkou, šírkou, vybočením aj klenbou. A toto platí pre všetkých ľudí.

Takže ak máme rôzne chodidlá, potom aj zle chodíme v rovnakých topánkach?
Najmä pri deťoch je to problém, majú zlú geometriu, jednu nohu dlhšiu ako druhú, čo sa neskôr prejaví na chrbtici a kĺboch.

Dá sa to napraviť?
Samozrejme, väčšinou.

Je pravda, že väčšina ľudí nešportuje?
Na prvý pohľad sa nám zdá, že ľudí športuje viac ako kedysi, ale to je optický klam. Väčšina ľudí nemá na šport čas ani vôľu a odhadujem ich počet na 60 percent. A bohužiaľ, väčšina z nich sú ženy, ktoré športujú len v kuchyni.

Akú máte skúsenosť s typickým javom, že manažéri sa v štyridsiatke rozhodnú športovať?
Najčastejší výskyt srdcových alebo mozgových príhod u týchto ľudí býva v prvom štvťroku, keď začnú športovať. To je preto, lebo pätnásť rokov sedeli a odrazu chcú o mesiac zabehnúť maratón. Majú pocit, že sú zdraví, lenže v skutočnosti sú ich telá zničené.

Čo majú teda urobiť, aby predišli zraneniam či infarktu?
Dať sa vyšetriť u lekára. Lenže nestačí ísť k obvodnému, nestačí dať si zmerať tlak. Mali by ísť na záťažové testy EKG. Potom môžu začať povedzme na päť kilometrov.

Aké sú najčastejšie zranenia, ak nepočítame infarkt?
Problém spočíva v tom, že taký človek začína robiť pohyby, ktoré desať rokov nerobil. Takže časté sú natrhnutia svalov, vykĺbenia, bolesti kolien.

Koľko trvá nešportovcovi, ktorý sa rozhodne behať, aby v zdraví zabehol polmaratón?
Ak si nechce ublížiť, nemá nadváhu a srdce má v poriadku, tak sa to dá natrénovať za tri-štyri mesiace.

Ako sa pozeráte ako lekár na to, že ľudia často behajú v meste povedľa áut?
Takí bežci sa nadýchajú toľko jedov, ako keby vyfajčili krabičku cigariet. Výsledok je pre nich horší, ako keby doma sedeli na balkóne.

Čo hovoríte na rôzne módne trendy v cvičení, ako je napríklad plank?
To nie je nič nové, ale nepovažujem to za veľmi prirodzené. Za veľmi dobré cvičenie považujem zostavu päť Tibeťanov a úplne najlepšie je Pilates Medical, ktoré je orientované na svaly okolo chrbtice. Je to špeciálna sústava cvikov, je však pre každého individuálna a treba mať trénera. Je to teda pomerne finančne náročné, hoci dá sa to naučiť aj vlastným štúdiom. Tieto cviky napríklad veľmi pomohli Davidovi Beckhamovi.

Ako?
Ako mladík mal síce skvelú techniku, ale bol cintľavý, so slabou chrbticou. Keď som sa s ním naposledy stretol, to už pomaly končil kariéru a pýtal som sa ho, či ešte stále cvičí 40 minút denne, ale povedal, že už len dvadsať, lebo je lenivý. Lenže pozrite si Beckhama na youtube, aký je vystretý a akú má stabilitu. Podobne Lionel Messi, ktorý vďaka týmto cvičeniam spevňujúcim telo a najmä svaly okolo chrbtice začal dokonca hlavičkovať.

Ktorý zo športov je najnáročnejší na telo?
Kontaktné športy, kde dochádza k nárazom. Pri nekontaktných športoch všade, kde sa skáče a prudko sa mení smer, napríklad squash alebo basketbal.

To znamená, že si zničia najmä kolená?
Áno, hoci napríklad členky bývali kedysi tiež veľký problém, ale dnes už majú basketbalisti vyššie topánky, podobne ako lyžiari, ktorí mali kedysi večne vyvrátené členky, ale dnes sa už vďaka vysokým a pevným lyžiarkam problém posúva vyššie, teda do kolien.

Hovorí sa, že hokej je veľmi nezdravý pre telo.
Áno, veľmi často mávame vybočené chrbtice, lebo vďaka ohnutým paliciam dnes už vymizli obojstranní hokejisti, ale najväčie zranenia sú pri nárazoch na mantinel.

Nepomáhajú ani chrániče?
Tie sú síce takmer dokonalé, ale pri tvrdých nárazoch pomôžu len čiastočne. Všeobecne platí, že prilby často zachránia život, na druhej strane, mozog v podstate v lebke pláva, takže sa pri každom náraze zatrepe. Napríklad boxeri podstupujú veľké riziko, na konci ktorého býva demencia.

Dokážete pri pohľade na postavu športovca odhadnúť, aký šport robí?
Zhruba na 60 percent áno, podľa geometrie tela, podľa chôdze, podľa figúry, ale je to aj individuálne, napríklad niektorí tenisti vyzerajú ako futbalisti a naopak.

Do akej miery hrá v športe úlohu genetika?
Veľkú. Dnes vieme zistiť podľa genetickej informácie dispozície ľudí pre konkrétny šport. Ale viacerí dnešní superúspešní športovci majú genetické anomálie, ktoré by ich v živote znevýhodňovali, v športe sú však veľkou výhodou. Napríklad Michael Phelps je ryba.

Je teda mutant?
V prinícpe áno. Má obrovské rozpätie rúk, relatívne krátke nohy a obrovské chodidlá, ktoré sú už takmer plutvy. A navyše sa mení, čo je vidieť podľa dobových fotiek. Je otázka, či sa tam niečo nedeje s rastovým hormónom, či tam niečo netlačí v mozgu. Občas sa nám podarí objaviť u športovcov nádor, keď pri dopingovej kontrole zistíme, že majú abnormálnu úroveň hormónov, ale ukáže sa, že ich neberú v syntetickej podobe, ale telo ich produkuje samo práve pod tlakom tumoru.

Existujú aj iné príklady zjavných mutantov?
Napríklad Usain Bolt. To je zasa pštros. Má extrémne dlhé nohy a krátky trup, navyše patologickú chrbticu. Keď mu ju chceli narovnať, okamžite behal pomalšie. Navyše je u neho zaujímavé, že po extrémnych výkonoch v krátkom čase potrebuje až niekoľko mesiacov oddychu. Hovorí sa, že má extrémnu rozťažiteľnosť svalových vlákien. Lenže tam asi dochádza k presileniu, ktoré musí vždy niekoľko mesiacov liečiť.

Akú úlohu hrá pri športe okrem genetiky aj vôľa a tvrdý tréning?
Vôľa je mimoriadne dôležitá. Staral som sa napríklad o Dominika Hrbatého, ktorý nebol až taký výnimočný talent, ale mal obrovskú vôľu a dokázal drieť.

Jeho tenis bol ne¬smierne fyzicky náročný, nie?
Áno, podobne ako tenis Ivana Lendla, ktorý si pritom zničil chrbticu. Mal uzlíky medzi stavcami blízko platničiek, čo je typické pri preťažení chrbtice.

Myslel som si, že jednoručný bekhend, ktorý Lendl používal, je pre chrbticu lepší.
To si myslím aj ja, nevýhoda jednoručného bekhendu je ale v tom, že jednu ruku má tenista podstatne silnejšiu a často ju už ani nedokáže v lakti vystrieť.

Ako je na tom Dominik Hrbatý dnes?
Je z neho veľmi úspešný tréner, vedie turecké národné mužstvo, pričom je stále na kurte, čo je po takej náročnej kariére obdivuhodné.

Ako je možné, že Roger Federer dokáže hrať taký úžasný tenis v 35 rokoch a takmer bez zranení?
To je kombinácia dobrej regenerácie, správne nastaveného tréningu a rodinného zázemia. Význam harmonickej rodiny sa často podceňuje, ale je to veľmi dôležitý faktor.

Nie je u Federera kľúčová jeho dokonalá technika, vďaka ktorej predchádza zraneniam?
Áno, on to mal dobre nastavené už od mladosti a ešte aj po tridsiatke je schopný vývoja. Federer je aj mimoriadne inteligentný.

Ktoré športy sa dajú robiť do vysokého veku?
Napríklad beh na dlhé trate. Naopak silové športy sa nedajú robiť do vysokého veku, lebo je tam silná amortizácia organizmu. To isté platí pre šprinty.

Prečo?
Lebo kým vytrvalosť prichádza s vekom a stáva sa výhodou, rýchlosť a sila dobre fungujú len v mladosti. Každý vytrvalostný šport sa dá robiť do vysokého veku. Dnes súťažia aj deväťdesiatroční triatlonisti.

Takže také metódy, ako striedanie intenzívneho behu a klusu, ktoré majú byť účinné pri chudnutí, nie sú pre starších ľudí dobré?
To je podľa mňa extrém a je to neprirodzené, môžu sa trhať svaly a šľachy, zvýši sa extrémne tlak, čo je zlé na srdce. Ja to neschvaľujem, dokonca by som to neodporúčal ani mladým ľuďom.

Keď som bol malý chlapec, moji rodičia rozprávali vtip, že keď sa niekto prebudí po päťdesiatke a nič ho nebolí, tak je mŕtvy. Aký vek by sme tomuto vtipu prisúdili dnes?
Ten posun je asi o päť až sedem rokov, ale opäť to závisí najmä od životného štýlu. Nesmieme začať priberať. Ja som bol napríklad do 55 rokov štíhly, ale potom som trochu pribral a teraz mám asi sedem až osem kíl navyše. Netvrdím, že ma ráno niečo bolí, ale ak áno, tak viem, že je to chyba mojej životosprávy.

V Amerike je dnes veľká móda, že muži berú testo¬sterón a tvrdia, že sa potom cítia mladší. Je to dobrá metóda?
Paradoxne umelé zvyšovanie hladiny testosterónu ničí spermie, ale aj samotné údajné omladzovanie trvá maximálne tri – štyri roky, potom si telo navykne a dávky treba zvyšovať. Tak či onak, umelé dodávanie hormónov, pokiaľ nejde o zdravotný problém, je hlúposť, lebo rozvracia vnútorný poriadok v tele a môže zobudiť nejaký skrytý, zhubný proces. To hovorím zo svojej dlhoročnej praxe.

Je starnutie tela rovnomerné, alebo sa niektoré jeho časti opotrebujú skôr?
Sú typy, pri ktorých starne rýchlejšie srdce, čo niekedy nemusí súvisieť so stresom a s preťažením, ale napríklad s užívaním liekov. Bodybuilderi, ktorí sa kŕmia anabolikami, aby nafúkli svaly, zabúdajú, že aj srdce je sval. Nafúkne sa a potom spľasne. U bodybuilderov je častá náhla smrť a pri pitve sa potom ukáže, že má srdce spľasnuté ako vecheť.

Je genetická dispozícia pri starnutí kľúčová?
Jednoznačne. Náklonnosť na vysoký tlak, zužovanie ciev či mozgovú príhodu sú genetické predispozície.

Ako je to s kĺbmi, so svalmi, šľachami?
Kĺby sa opotrebujú najskôr, ale tam je výhoda, že nám to dávajú najavo. Srdce je v tomto prípade beštia, lebo ono nám nepovie, v akom je stave, alebo len veľmi nenápadne. Kĺb nás bolí, vyrušuje nás a ozýva sa. Je prvý, ktorý signalizuje starnutie alebo nejaký pohybový problém.

Sme vôbec biologicky pripravení na to, aby mohlo naše telo fungovať? Veď v prírode sa človek nedožíval vysokého veku, z evolučného hľadiska teda nemalo zmysel telo nastavovať na dlhšiu životnosť.
Faktom je, že do sedemdesiatky môžeme byť úplne fit a naše telo môže spoľahlivo fungovať aj v osemdesiatke, hoci vtedy už možno s nejakým obmedzením. Predpokladá to však samozrejme aktivitu, fyzickú aj psychickú. Ak niekto ide do dôchodku a psychicky sa nastaví na starobu, tak samozrejme rýchlo zostarne.

Viacero starších ľudí, ktorí aj športujú, mi povedalo, že po sedemdesiatke príde náhly zlom vo fyzických výkonoch, že starnutie sa prejaví skokom. Je to tak a ak áno, tak prečo?
To je obvykle výsledok toho, že sa neduhy zbierajú a prejavia sa v kombinácii, ktorá vyzerá ako náhly pokles výkonnosti. Ale opäť je dôležitý životný štýl a psychika. Je známe, že veľmi vysokého veku sa dožívali ľudia, ktorí prežili koncentrák, teda v mladosti hladovali, alebo letci RAF, ktorí boli v plnom nasadení a do konca života cvičili. Ale opäť treba zdôrazniť, že kľúčovým faktorom je výživa.

Vedci dnes hovoria o tom, že výrazné obmedzenie stravy predlžuje život. Ako to vidíte vy?
Znížením počtu kalórií zdokonaľujeme efektívnu spotrebu organizmu, ale nehovoril by som o úplnom hladovaní, skôr o racionálnej výžive. Hovorí sa tomu dúhový tanier. Žiadny extrém nie je dobrý. Napríklad extrémni vegetariáni sú pomalší, čo prináša nevýhody a nie je pritom dokázané, že by dlhšie žili.

Ako je to s pitím?
Pokiaľ nehovoríme o alkohole, tak kľúčové je piť tri litre vody denne, hoci nemusí to byť čistá voda, prijímame ju aj v polievke, ovocí a tak ďalej.

Platí všeobecne, že človek, ktorý v mladosti športoval, má väčšiu výhodu, keď sa potom na staré kolená k športu vráti?
Platí to, pokiaľ človek medzitým príliš nepribral. Poznám skvelých bývalých športovcov, ktorí pribrali 50 kíl – tým sa veľmi ťažko vracia k pohybu. Ak raz začnete so športom, nikdy by ste už nemali prestať. Šport je v podstate celoživotný záväzok.

Čítal som v New York Times o štúdii, podľa ktorej každá hodina behu predĺži život o sedem hodín. Je to realistické?
Áno, ale neplatí to len pre beh. Napríklad nordic walking, teda chôdza s palicami, je veľmi zaujímavý vytrvalostný šport. Len doň treba dostať intenzitu. Človek zapája svaly, ktoré pri behu nezapojí, a navyše pri takej chôdzi netrpia kolená ani členky. V mojom veku (65) je to pre mňa ideálny šport.

Čo všetko už dnes medicína dokáže nahradiť v ľudskom tele, ak nehovoríme o transplantácii?
Je toho už dosť veľa, napríklad kĺb, chrupavka, vnútorné ucho – teda kladivko, nákovka, strmienok, rohovky očí, šľacha a tak ďalej.

Je vývoj medicíny taký, že dokáže v budúcnosti nahradiť väčšinu konštrukčných prvkov nášho tela?
Myslím si, že áno. Pre mňa je zázrakom už umelé koleno, kedysi som si nevedel predstaviť, že to bude možné. Milan Kňažko si dal takto urobiť obidve kolená naraz, urobili mu to v Ružomberku. A poznám ďalších. Samozrejme, umelé bedrové kĺby sú dnes úplne bežné. Aj protézy sú už dnes prakticky natoľko funkčné, že žasnem.

Čo robíte vy sám preto, aby ste spomalili vlastné starnutie?
Samozrejme, snažím sa zdravo jesť a hýbať sa, ale okrem toho užívam výživové doplnky a mám svoje vlastné recepty.

Aké sú to?
Už dvadsať rokov nevyjdem z domu bez toho, aby som si nevzal pilulku koenzýmu Q 10. To je to palivo pre mitochondrie, ktoré sú elektrárňami buniek, a užívam ho v dávkach 60 miligramov, hoci sú aj silnejšie. Dával som to napríklad svojej mame a hoci v našej rodine sa nikto nedožil osemdesiatky, ona prekročila deväťdesiatku a bola do poslednej chvíle mentálne úplne svieža. Dával som to dokonca aj svojmu bernskému salašníckemu psovi, ktorý bol už starý a skleslý, ale po užití Q 10 mal opäť radosť zo života a dožil sa jedenástich rokov, čo je pri tomto plemene výnimočný vek.

To znie ako zázračný elixír života. Dostať to bežne v lekárni?
Áno, samozrejme, bez receptu, je to totiž len výživový doplnok. Málokto vie, že na Slovensku žije jedna z najväčších svetových expertiek na Q 10, profesorka Anna Gvozdjaková.

Máte ešte ďalšie elixíry v zásobe?
Úžasný enzým je serrapeptáza. Nedávno som mal celé predkolenie fľakaté od poštípania nejakým hmyzom a nevedel som sa toho zbaviť. Až som skúsil serrapeptázu a v kombinácii so soľou z Mŕtveho mora mi to už takmer zmizlo. Serrapeptáza úžasne pomáha pri lymfatických edémoch, keď opúcha noha po dávnom zranení členka.

Ako prichádzate na tieto nápady?
Veľa informácií získam zo svojich ciest po svete od svojich kolegov, ale aj sám neustále hľadám. Nedávno sme objavili preparát na kĺby, volá sa turmeric a je to extrakt z kurkumy. Alebo kĺbová výživa na báze biopeptidov mlieka, špeciálne sa na to chová istý typ kráv a je to jediný taký produkt na svete, u nás je registrovaný a predáva sa pod názvom microlaktin. Deti naň dobre reagujú, ale pomáha aj pri únavových zlomeninách.

To sú všetko veci, ktoré sa na škole neučia?
Nie, toto v knihách nenájdete, toto je empíria.

A testujete tieto veci aj na sebe?
Ja si to, samozrejme, vyskúšam ako prvý.

Trúfate si dožiť sa stovky?
Takto neuvažujem, nemám príliš dobré genetické dispozície, a aj preto ma obšťastňuje každý nový deň.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Pavel Malovič (1952) Vyštudoval Lekársku fakultu UK v Bratislave, špecializuje sa na športovú medicínu, je primárom Kliniky telovýchovného lekárstva Univerzitnej nemocnice v Bratislave. Bol lekárom československej a neskôr slovenskej futbalovej reprezentácie, bol i osobným lekárom tenistu Dominika Hrbatého. Od roku 2002 je dopingovým komisárom UEFA. Vydal niekoľko kníh o zdraví a životnom štýle. Bol i folkovým hudobníkom a textárom.

Kým sa ale Gelovi podarilo s Paľom spojiť, zistil, že ho predbehol MARTIN M. ŠIMEČKA a uverejnil tento rozhovor v Denníku N.