Motto: „Nedostatok sily nahrádzame nedostatkom techniky...“
GLK vzniklo ako spontánne spolčenie sa kamarátov spod lezeckých stien, ktorí už vďaka svojmu veku na všeličo zabúdajú, robia kopu hlúpostí, na ktorých sa ale dobre zabávajú. Zabávajú sa a srandu si robia často z iných, no hlavne zo seba. A smejú sa, čo dokážu urobiť a čo zo seba vypotiť pri lezení, fyzicky, ale hlavne slovne. Nevieme, kedy presne sme vznikli (nevedieť presne alebo radšej vôbec je jeden zo základov GLK...), no vieme kde. Vo Vertigu. A sme Vertigu za to vďační, že tu sme sa začali oslovovať „geriatri“, hlavne pod stenou, ale aj na stene. Lebo pravdaže všetkých nás spája lezenie.
Skratka GLK vznikla tak, aby dobre znela. Geriatrický lezecký krúžok. Na stránke GLK si čítam, že klub. To len niekto zbiera plusové body... Hádam sa nebudeme opičiť po nejakých Angličanoch! Tu na Slovensku máme predsa spolky, oddiely, krúžky. Krúžok je také pekné okrúhle slovo. A ešte je od neho odvodené veľmi dôležité slovo krúžkovica, v budúcnosti pre členov GLK čím ďalej, tým viac dôležité. No počuli ste už niekedy klubovica? To je čo?!? Krúžkovica a krúžok je správne!
GLK združenie je neformálne a tak trochu intímne. Predsa sa o našich hlúpych hlavách a začínajúcej sa demencii nebudeme baviť verejne. Ale máme kopec kamarátov, ktorí sa tiež s radosťou na našich blbostiach, hláškach a majlíkoch radi zasmiali. Tak vraj prečo nepobaviť aj ostatných, však kto sa vie zasmiať sám na sebe, nemôže stratiť vážnosť. Aby ste pochopili, o akých chúlostivých veciach hovorím, tak jeden príklad. Videli ste už úväz naviazaný na lane a lezec nikde? No to sa normálnemu človeku ani nedá urobiť. Mne áno. Spustil ma raz GLK Ďuri na zem, rovno pred Kuba, s ktorým som ihneď začal riešiť cesty zablúdeného jamesáckeho baneru. Popri tom som sa začal odväzovať z lana, jaj ale dve činnosti naraz, to je na člena GLK dosť náročné. Namiesto lana som sa vyzliekol rovno z úväzu... Až keď ho podávam Ďurovi a vidím v jeho očiach zvláštny nechápavý výraz (zrejme rozmýšlal, ako pretiahne lano s úväzom na konci cez hornú karabínu, alebo prečo už po druhej ceste odchádzam domov), som to pochopil. Tak teraz, dúfam, chápete aj vy, že to niekedy nie je až taká sranda. Smiať som sa začal až po väčšej odmlke a aj členom GLK som sa pochválil až po dlhšom čase...
Ale sranda musí byť. Aj v najťažších chvílach. Lebo ak sa prestaneme smiať (a liezť), to by bol koniec sveta aj bez konca mayského kalendára. Tak nech žije KGL! Alebo radšej GLK? (Ja viem, že za toto plusové body nedostanem...)
Za všetkých GLK-áčov Igor
MANIFEST GLK
Prevláda názor, že hlavným dôsledkom predlžovania života je fakt, že starší ľudia žijú dlhšie. Lenže tak to nie je. Tým hlavným dôsledkom, doslova obrovským a pred našimi očami meniacim celé ľudstvo, nie je to, že staroba trvá dlhšie ale fakt, že oveľa neskôr začína. Pre tých, ktorí dnes majú štyridsať, päťdesiat, päťdesiatpäť rokov začne staroba niekedy v sedemdesiatich piatich, osemdesiatich rokoch. Teda o dvadsaťpäť rokov neskôr, ako u generácie našich rodičov. Ešte celkom nedávno boli v ľudskom živote tri hlavné obdobia: mladosť, zrelosť a staroba. Teraz „zrelosť“ nastupuje okolo päťdesiatky a znamená začiatok absolútne novej, predtým neexistujúcej etapy ľudského života.
Čo o nej vieme?
1. Trvá takmer tridsať rokov – od päťdesiatky zhruba do sedemdesiatpäťky.
2. Na rozdiel od predchádzajúcich predstáv sa fyzické a intelektuálne možnosti človeka v tomto období pri správnom prístupe neznižujú a sú minimálne rovnaké, v niektorých prípadoch dokonca lepšie, než v mladosti.
3. Je to potenciálne najlepšie a najhodnotnejšie obdobie ľudského života, lebo v sebe spája zdravie, silu a životné skúsenosti. Podľa štatistických údajov z posledných rokov, najšťastnejšie obdobie života, a teda jeho vrchol, prichádza dnes približne v šesťdesiatich piatich rokoch.
4. Tí, ktorí majú dnes 55 – 65 rokov, prežívajú takéto obdobie ako vôbec prví v ľudskej histórii. Predtým skrátka neexistovalo, pretože ľudia starli omnoho skôr.
5. V najbližších niekoľkých desaťročiach sa ľudia vo veku 50 – 75 rokov stanú najmohutnejšou vekovou skupinou na Zemi. Čím sa život po päťdesiatke líši od celého predchádzajúceho života? Predsa tým, že životu po päťdesiatke nás nikto nikdy neučil. Dojčatá pripravujú na detstvo, deti na dospievanie, dospievajúcich na mladosť a v mladosti trávime desiatky hodín prípravou na nadchádzajúce skúšky zrelosti. Ale hranicu päťdesiatich rokov prekonávame bez akejkoľvek predstavy o tom, ako, čím, a prečo žiť ďalej.
Na tom nie je nič divné. Kde by sme chceli tieto vedomosti získať, keď ešte pre generáciu našich rodičov päťdesiatkou akosi oficiálne začínala staroba a o ďalšom živote sa akosi nepremýšľalo?
Málokedy si uvedomujeme, že životný program, ktorý bez odchýlky nasledujeme, založili predchádzajúce generácie. Práve predchádzajúce pokolenia vytvorili všetky knihy, filmy a vzdelávacie systémy, ktoré v detstve a v mladosti formovali naše vedomie. Predchádzajúce pokolenia však nemali žiadne predstavy o živote po päťdesiatke. Z prostého dôvodu: v ich skúsenosti po päťdesiatke v zásade už o žiadny život nešlo. Preto tiež nie je súčasťou životného programu, ktorý sme zdedili.
Podľa všetkých dostupných štatistík tým, ktorí dnes majú okolo 50 – 55 rokov nezačne staroba skôr ako v osemdesiatich rokoch. To je samozrejme veľmi, veľmi príjemné. Jednoducho sme dostali do daru až dvadsaťpäť (!) rokov aktívneho a plnohodnotného života. Problém sa skrýva v tom, že zaobchádzať s týmto darom nás nikto nenaučil. Takže po päťdesiatke niekedy riskujeme stratu dobrých 25 – 30 rokov, ak tento vek akceptujeme ako hranicu staroby. Stratené roky by pritom pre nás mohli byť bez preháňania najkrajšie v živote.
Po päťdesiatke nastupuje v živote pozoruhodné obdobie, kedy máme čas, máme zdravie aj silu, nemáme už sociálne záväzky, zato máme životné skúsenosti a do začiatku staroby nám zostáva ešte štvrť storočia! Nemrhajte týmto časom zbytočne. Neskôr to budete ľutovať.
Keď je vám cez päťdesiat, v dnešnej dobe môžete doslova všetko: mať nové záujmy, novú zábavu, radosti a dojmy, novú kariéru, novú lásku, nové cesty. Pritom kvalita týchto nových zážitkov v mnohom ďaleko prevyšuje všetko, čo vám bolo dostupné za zelenej, neskúsenej a povinnosťami zviazanej mladosti.
V. Jakovlev
