Po ďalšej zime sme už vymenili lyže za laná a karabíny a pri tomto rituáli som si zaspomínal na skialpinistickú lahôdku. ,,Bude to drina,“ varoval ma vtedy Stano Melek. Ľahkovážne som odpovedal, že veď som už čosi preskákal, no skutočnosť uprostred nádherných hôr prekonala predstavy a skoro aj moje sily geélkáča.

Stúpame do sedla Chardonnet 3321 m. Oproti Grand Montets odkiaľ sme zlyžovali na ľadovec Argentière 2250 m.

Legendárny skialpinistický prechod Haute Route zo Chamonix do Zermattu vedie najkrajšími dolinami a sedlami Álp, od Mont Blancu až k Matterhornu. Prvý raz na pešo ju prešli členovia anglického Alpin Clubu v lete 1861. Na lyžiach sa ju pokúsili zdolať francúzski priekopníci lyžovania v roku 1903, no víchrica ich donútila zísť z ľadovcov dolu. Celú trasu sa podarilo uskutočniť až v roku 1911. Odvtedy prešlo vyše sto rokov a lyžiarske prechody v Alpách sa stali veľmi populárne a je ich niekoľko. Nazývajú ich Haute Route, čiže „vysoké cesty“.

Váha batoha

Keď som si napokon dôkladne naštudoval čo ma čaká, došlo mi, že to naozaj nebude ľahké, a že nesmiem nosiť nič, čo nebudem potrebovať. Teda nič, čo nie je absolútne nutné na prežitie. Z oblečenia len to, čo som mal na sebe a okrem povinného skialpinistického výstroja som mal v batohu hlavne tekutiny a pár tyčiniek, veď na chatách sme mali objednanú polpenziu. V Tatrách som si to aj vyskúšal, ako sa na šesťdňovú túru na lyžiach dostať s váhou batoha pod 10 kg. Ako som však zisťoval ďalšie a ďalšie informácie, môj rešpekt pred Haute Route narastal. Predsa len, vyšliapať za šesť dní viac ako sedem tisíc metrov a prejsť vyše 90 kilometrov vo výškach až do 3800 m nebude ľahká prechádzka. Vývoj počasia nám napokon posunul odchod o dva dni a vyrazili sme.

Švajčiarske tempo

Po asi štrnásť hodinovom presune z Bratislavy sme nocovali v Argentière blízko stanice lanovky na Grand Montets 3295m, odkiaľ ráno štartujeme. Po krátkej noci, ešte stuhnutí z cesty, vystupujeme z lanovky. Prechod začíname zjazdom v hlbšom snehu na ľadovec Argentière 2250 m. V rozlyžovanom, čiastočne zmrznutom svahu plnom rigolov to bolo veľmi náročné. Napokon sa ukázalo, že to bola jediná zlá lyžovačka počas celého prechodu. Tento deň sme brali aj ako aklimatizačný a zvykali sme si na pohyb vo výškach medzi 3300 a 2500 m. Zlaďovali sme chôdzu s dýchaním. Všetci to zvládali, každý šiel svojim krokom, ja veru najpomalšie. Kamaráti to nazvali ,,švajčiarskym“ tempom. Bol jasný krásny deň, len slabý vietor, ideálna teplota na slnku i v tieni, prešliapaná stopa v neveľkej vrstve prachového snehu. Vhodné podmienky na začiatok putovania. Zo sedla Chardonnet 3321 m sme prvý a posledný raz (našťastie) použili naše dve 50 m laná na rýchle zlanenie. Potom krátky zjazd a traverz do dolinky pod sedlo Seleina 3261 m. Nasledoval výstup, najskôr v zľadovatenej stope vo svahu do 45° a záver s lyžami na batohoch. Za sedlom sa otvorila úžasná pláň ľadovca Trient s vrcholmi Aiguille du Tour 3540 m a riadne ďaleko chata Trient 3170 m. Nekonečná biela rovina a k tomu záverečný výstup k chate... Tento deň bol riadnou previerkou. Pivo, voda a neskôr polievka s večerou a víno boli nevyhnutým doplnením tekutín. Dnešných aklimatizačných 1110 m vo výstupe, 1240 m v zjazde a vyše 11 kilometrov každému celkom stačilo. Mne absolútne. Pred spaním upravujeme zajtrajšiu trasu na chatu Vélan. Upúšťame od krajšieho, ale o 400 výškových metrov náročnejšieho výstupu. Tretí deň nás totiž čaká najnáročnejší deň celého prechodu.

Majestátny Grand Combin

Ráno o piatej raňajky a o šiestej, za brieždenia, vyrážame z chaty. Lyžujeme pod sedlo Escandies 2793 m, do ktorého vychádzame na mačkách. Potom si užívame poriadne dlhú lyžovačku až do dedinky Champex 1480 m. Zvládli sme to za 1:50 h. Kontaktujeme dohodnutú taxislužbu a o trištvrte hodinu skôr ako bolo pôvodne dohovorené sa presúvame do Bourg St.Pierre 1664 m. Po zvyškoch snehu v pohode šliapeme dlhou dolinou. Na záver cez úzky kaňon vystupujeme do otvoreného priestoru, kde sa do nás už naostro opiera studený nárazový vietor. V prudkom vetre ide každý sám svojím tempom. Nedá sa čakať, iba neustále šliapať, na ostrom hrebeni sústredene a v hlave víria myšlienky, či sa počasie nadobro nepokazilo. Nebezpečenstvo nehrozí, nie sme na ľadovci a všetci  smerujú k chate Vélan 2642 m. Pred záverečným, asi štyristo metrovým výstupom som toho už mal naozaj dosť. Stano Melek ma však počkal (vďaka) a odľahčil mi batoh od lana – práve v tomto úseku na mňa totiž vyšla „lanová štafeta“. Okrem chýbajúcej kondičky sa ukázalo, že ešte nie som riadne aklimatizovaný. Vyšliapali sme 1120, zlyžovali 1800 metrov na celkovej dĺžke 16,5 km. Počas výstupu sme mali pred sebou mohutnú západnú stenu Grand Combinu, ktorú budeme prekonávať zajtra. Vzbudzuje rešpekt. Na chate už nasleduje tradičný postup: vyzuť lyžiarky, pivo, preobliecť do suchého, dať sušiť ak je kde, nájsť signál mobilu, potvrdiť rezerváciu ubytovania na ďalšej chate, pomedzi to pitný režim, večera s rozpravou o nasledujúcom dni a nakoniec spať.

Na ľadovci v prašane

Tretí deň, opäť za úsvitu, vyrážame zjazdom pod výstup na chatu Valsorey 3030 m. Klesáme zhruba 400 m a tak po Valsorey to máme prvých 600 výškových metrov. Sneh je tvrdý, zamrznutý s kôrou. V serpentínach s použitím mačiek na lyžiach to ide v pohode a bezpečne. Akurát posledný traverz je veľmi ľadový. Na chate pijeme kúpené dve fľaše vody a po chvíli pokračujeme vo výstupe. Snehu ani tu veľa nie je, v týchto výškach je už prachový a stopa je opäť prešliapaná. Teplota je dostatočne pod nulou, takže lavíny nehrozia. Na lyžiach vystupujeme až pod strmú asi dvesto metrov vysokú záverečnú časť. Pokračujeme na mačkách s lyžami na batohoch až do výšky3670 m, kde obchádzame prevej na Plateau di Culoir. Dnes je krásny deň. Nasunula sa síce riedka vysoká oblačnosť, ale nefúka, čo nám na dnešnej etape zlepšuje náladu. Z výšky Plateau vidíme aj Jorasses a Mont Blanc. Oproti nad nami je na skalnej ostrohe upevnený bivak Musso. Taká škatuľka na krásnom exponovanom mieste ako útočisko v zlom počasí. Krátko oddychujeme, striedame nosičov lán, a lyžujeme cez ľavý okraj plošiny pod sedlo Sonadon 3506 m. Z neho nasleduje jedinečný, šesť kilometrový zjazd. Najskôr ľadovcom Durand, vyhýbame sa trhlinám a po prehupnutí do susednej doliny, už mimo ľadovca, lyžujeme ešte viac ako tri kilometre. Najskôr v krásnom prachovom snehu, neskôr aj s kôrou, ale na konci opäť v prašane. Únavu pred záverečným 210 metrovým výstupom na chatu Chanrion 2462 m potláča predstava piva. Veru, chutilo! Dnešná túra bola najnáročnejšia, vyšliapali sme 1655 metrov výškových, zlyžovali 1838 m a celá etapa mala 18,1 km. Bola však veľmi pekná, členitá, zaujímavá. Trvala nám síce s prestávkami desať hodín, ale išli sme pohodovým tempom, nenaháňali sme sa, užívali sme si to. Bol iba slabý vietor, slnko cez vysokú oblačnosť nás nespaľovalo, pohoda.

Všetci na Arolle

Na chatu Vignettes sme mohli pokračovať až štyrmi trasami. Vybrali sme si smer cez oblasť Portons pre viacej výhod. Najprv príjemne naberá výšku v tieni hrebeňa, neskôr vedie severným sedlom Portons na položený ľadovec Breney. Stále s krásnymi výhľadmi až na vrchol Pigne d´ Arolla 3790 m. Odtiaľ je zjazd až na chatu Vignettes 3160 m.
Štvrté krásne ráno nám ranný rituál na chate kazia vlhké vložky lyžiarok. Na chatách sa totiž nekúri a jediná možnosť ako ich vysušiť je slnko a to sme včera nestihli. Rýchlo sme ale na túto nepríjemnosť zabudli pri nádherných výhľadoch, keď sme stúpali dolinkami a úbočiami ponad údolný ľadovec. Touto trasou sme sa vyhli zlomom ľadovca Serpentine, ktorým sme mali ísť pôvodne, či pochodu po položenom ľadovci Otemma. Lezenie cez Západne sedlo Portons nám spestrilo každodenné šliapanie. Po krátkom zjazde na pásoch do hornej časti ľadovca Breney sme vstúpili do obrovského priestoru, na konci ktorého bol v nedohľadne vrchol Pigne d´ Arolla. Pri krátkej prestávke pod sedlom sme si viacerí povedali, že nepôjdeme na vrchol, že stačí aj sedlo. Noro si dokonca spravil v sedle provizórny bivak a v závetrí sa slnil. Vzdialenosť a prevýšenie k vrcholu však už nebola veľká. Keď som to napokon nevzdal ani ja, ako posledný, stretli sme sa na Arolle všetci. Kruhová panoráma z najvyššieho bodu prechodu s výhľadom na Mont Blanc, Matterhorn a iné vrcholy Álp naozaj stála zato. Na záver sme si užívali vynikajúci zjazd s prevýšením 630 m v dobrom snehu až k chate Vignetess 3160m. V tento deň sme našliapali 1590 metrov do výšky, zlyžovali 880 m a prešli 13 km. Zvládli sme to už v alpskom normálnom čase a tak sme stihli na slnku aj trocha vysušiť topánky. Etapa bola najzaujímavejšia výhľadmi. Aj vďaka dobrej viditeľnosti, slnku a iba slabému vetru nemala chybu.

Na skalnej nôžke

Piaty deň už ako „alpskí kozáci“ vyrážame proti raňajšiemu chladu. Pred sebou máme najskôr len neveľké prevýšenie do sedla L`Evêque 3380 m, ale vzdialenosť je značná – 4,5 km. Týmto smerom idú z chaty všetky skupiny. Päť a pol kilometra dlhá lyžovačka zo sedla je opäť vynikajúca. Pri klesaní o 835 m obchádzame viditeľné trhliny. Asi v polovici ľadovca odbočujú ostatní skialpinisti do sedla Braoule, cez ktoré smerujú priamo do Zermattu. My však lyžujeme ďalej až na koniec ľadovca, kde sa otvára dolina k chate Bertol vo výške 3311 m. Chatu je vidieť už zdola, vytŕča na skalnej ostrohe. Neuveriteľné miesto pre chatu. Prevýšenie k nej je 770 m, ale to nie je všetko. Dolinka má tatranské rozmery, ide sa členitým terénom, občas aj v tieni, takže je to príjemný výstup s výhľadom na Pigne d´ Arolla a ľadovec pod ním. Lenže v sedle pod chatou si musíme do snehu poriadne zahrabať lyže a na chatu ešte vystupujeme takmer 45 metrov po strmých železných rebríkoch. V riedkom vzduchu som si veru musel dať tri prestávky na vydýchanie. Unavené telo si žiada svoje, ale chata je na parádnom mieste. Výhľady, poletujúce krkavce, útulná jedáleň, výborné jedlo. Akurát ani tu nie je, ako na väčšine chát, voda na umývanie. Ešteže slnko svieti, v čúriku z roztopeného snehu na streche sa trocha poumývame. Keď však zájde slnko, prameň vyschne. Poriadne sa teda poumývame až zajtra v Zermatte. Konečne zo seba zmyjeme pot po šesť dňovom putovaní. Zavlažujeme aspoň hrdlá, fotíme, diskutujeme a tešíme sa na zajtrajšiu poslednú časť prechodu. Dnes to bolo oddychových 1182 m do výšky, 1037 m klesania a vzdialenosť 13,8 km. Večera je výborná, aj tu nám pridávajú polievku, tiež dupľu hlavného jedla, čo boli tentoraz lasagne. Po večeri dostávame múčnik, objednávame si víno. V chate na skalnej nôžke, ktorej predchodkyňa stála na tomto mieste už v roku 1898, vytvárame so Švajčiarmi, Francúzmi a jednou Holanďankou družnú atmosféru. Pohľady aj fotoaparáty priťahuje v zapadajúcom slnku magický Matterhorn.

Rozlúčkový vrchol

Neskutočné, aj šiesty deň ráno je jasno, obloha ako vyzametaná. Nefúka, primerane mrzne. Zliezame z chaty po rebríkoch k lyžiam v sedle a lyžujeme miernym svahom asi jeden a pol kilometra. Lepíme pásy a po obrovskom rozložitom ľadovci Mont Miné stúpame na posledný vrchol nášho putovania, Téte Blanche 3710 m. Z vrcholu je nádherný výhľad: majestátny Matterhorn 4478 m, blízky Dent d`Hérens 4039 m, za nimi ďalšie - štvortisícový Breithorn, Lyskamm, Castor. Vľavo od Matterhornu v diaľke Strahlhorn, Rimphischhorn, Allalinhor, Alphubel... V slnečnom počasí obdivujeme prírodnú scenériu. Ani sa nechce odísť. S pokorou prežívame šesť krásnych dní, zážitky, ktoré nám príroda dopriala vo svete vysokých hôr. Cítime to ako čosi bezprostredné, neopakovateľné. Rozlúčkový vrchol opúšťame nádherným zjazdom s kulisou štvortisícoviek. Najskôr veľkým oblúkom do sedla Valpelline, potom obchádzame veľké trhliny, zlomy ľadovca, popod seraky prechádzame obrovskou zvlnenou zamrznutou riekou ľadovca Stockji. Priame zjazdy striedajú mierne aj strmé traverzy. Krátku prestávku si dávame pod serakmi západnej steny Matterhornu. Po dlhočiznom zjazde do Furri si vychutnávame zaslúžené pivo s výhľadom na Matterhorn. Do Zermattu lyžujeme už len po zjazdovke, ktorá končí pri prvých domoch. Z Téte Blanche až sem to bolo 16, 3 kilometra a klesli sme o 2090 metrov. Prežité dni si vychutnávame prechádzkou po Zermatte v šľapkách z ubytovne, lebo nič iné okrem lyžiarok so sebou nemáme. Počasie sa postupne kazí. Prichádza oblačnosť, zosilňuje vietor, Matterhorn sa striedavo zaťahuje aj odkrýva. Bude zajtra ešte pekný deň? Plánovali sme si predĺžiť prechod o jeden deň až do Saas Fee. Ráno je však zatiahnuté, internet hlási, že vo vyšších polohách fúka silný vietor, polovica lanoviek a vlekov nepremáva. Takže koniec. Veď príroda k nám bola dostatočne žičlivá a dovolila nám bezpečne prejsť klasický variant Haute Route, ale súčasne naznačila, že už stačilo. Máme aspoň dôvod sa sem vrátiť. Aj tak ešte potrebujeme jeden deň na cestu vlakmi po autá zaparkované pri stanici lanovky v Argentière.

Ďuro

Etapy prechodu Chamonix – Zermatt podľa záznamov z GPS

deň	trasa	stúpanie (m)	lyžovanie (m)	vzdialenosť (km)	čas
28. 3.	G. Montets – Trient	1106	1239	11,1	7:26
29. 3.	Trient – Vélan	1121	1800	16,5	6:25
30. 3.	Vélan – Chanrion	1655	1838	18,1	9:59
31. 3.	Chanrion – Vignettes	1589	880	12,9	9:05
1. 4.	Vignettes – Bertol	1182	1037	13,8	7:00
2. 4.	Bertol – Zermatt	628	2291	21,5	6:32
Celkom	Argentière – Zermatt	7281	9085	93,8	46,27

                          

Orientačný plán 94 km prechodu vo výškach nad tritisíc metrov. Miesto chaty Valsorey sme si vybrali neďalekú Vélan. Za šesť dní sme do výšky vyšliapali 7300 m a v zjazdoch zlyžovali 9100 m.

Prehľad najdôležitejších bodov trasy

Dedinka Argentière 1251 m stanica lanovky
Col des Grand Montets 3225 m štart prechodu
Ľadovec Argentière 2550 m
Col du Chardonnet 3321 m
Fenetre de Saleina 3261 m
Col Orny 3088m
Cabane du Trient 3170 m 1. nocľah
Col des Escandies 2793 m
Champex 1480 m - Bourg St. Pierre 1664 m prevoz taxíkom
Cabane du Vélan 2642 m 2. nocľah
Plateau du Culoir 3650 m
Col du Sonadon 3504 m
Sedlo hrebeňa Avril 2736 m
Pod chatou 2250 m
Cabane de Chanrion 2462 3. nocľah
Col Pointe des Portons 3387 m
Col Nord des Portons 3366 m (lezecké sedlo)
Col do Brenay 3633 m
Pigne d`Arolla 3790 m
Cabane des Vignettes 3160 m 4. nocľah
Col de Charmontane 3024 m
Col del` Eveque 3380 m
Údolie Arolla 2540 m
Cabane de Bertol 3311 m  5. nocľah
Ľadovec Mont Miné 3180 m
Téte Blanche 3707 m
Col de Valpelline 3554 m
Furri 1880 m
Zermatt 1614 m cieľ prechodu