Höllental nám, zdá sa, s Rolandom zachutil. Po prelezení cesty Moderne Zeiten na Stadlwand sme začali premýšľať o ďalšej ceste v tejto stene. Mesiac nám trvalo, kým sme si zladili voľný čas a v stredu 22. júna 2016 vyrazili do free kempu v Kaiserbrunne. Pohodlnou jazdou to trvá z Bratislavy okolo dvoch hodín. Predpoveď bola celkom priaznivá, nasledujúci deň by malo byť síce teplo, ale viac – menej zamračené.
Kazo v 6. dĺžke za 7-.
V kempe bolo pomerne prázdno a invázia z Poľska sa nekonala. Vztýčili sme plošinu v našom doble a zaľahli. Dal som si horké ionty, Roland bol tesne po chorobe, tak sa postil. Budík sme dali na piatu ráno.
Vstávať sa nám príliš nechcelo, ale čo s tým spravíš. Taktiku sme zvolili rovnakú. Rýchlo vyraziť a obsadiť si miesto na parkovisku pod stenou. Niečo sme zjedli a zbalili batohy. O šiestej sme začali stúpať pod stenu. Roland si pôvodne myslel, že by sme mohli ísť niečo kratšie, aby stihol večer ešte robiť za kompom, ale keď som navrhol 16 dĺžkovú cestu Daham ist Daham veľmi neprotestoval. Cestu som už dávnejšie liezol a tak som prístup poznal a o 7.00 sme boli pod nástupom. Zatiaľ bolo chladno a veľmi príjemne. Držali sme sa predpovede, že bude čiastočne zamračené a tak sme zobrali do steny len liter vody, tenisky na zostup a nejaké kalorické tyčinky. O 7.30 som vyrazil do prvej dĺžky. Tri nity v úvodnej platničke 6+, ukazovali smer, na začiatku traverzu bol nit a vyššie ešte jeden viacej vľavo po výleze z platne a potom celkom slušný 10 metrový odlez na štand. Roland ku mne doliezol rýchlosťou blesku. Čas budeme potrebovať. Druhá dĺžka 6, traverzovala doľava a trochu nasilu stienkou za 6 hore na štand. V tretej za 7+ tiekla voda. To sme už poznali a natrénovali si v Moderne Zeiten. Bez váhania som do nej nastúpil. Cvakol som prvý nit, druhý nit je blbo osadený tak, aby sa nedal cvaknúť z dobrej pozície. Vpravo od nitov tiekla voda a na tých mokrých stupoch a chytíkoch som nevedel ustáť. Dával som pokusy, zliezal, ale nič som nevedel vymyslieť, tá voda proste vadila. V prvom nite je slučka, už viem prečo, dá sa do nej stúpiť a cvaknúť si druhý nit. Doprava to nešlo, tak som to skúšal zľava. Niečo som vymyslel, stiahol si lano a pustil sa do druhého pokusu. Ruky na ničom, vysoký výstup ľavou nohou, podarilo sa mi chytiť malý bočák, ešte pár neistých krokov a bol som na štande, klasa tak 8- (priamo za 7+), v popise sa píše kurz und kraftig a tak to aj bolo. Stratili sme trochu času, ale prebili sa vyššie. Ďalšiu dĺžku v náročných platniach 7 (tak píšu v popise, podľa sprievodcu 7-) som rýchlo presvišťal a dostal sa do ľahšieho terénu. Do piatej záhradnej za 4+ sa pustil Roland a liezol tak rýchlo, že sa nestihol ani cvaknúť do jediného nitu. Šiesta 7- viedla parádnou platňou do previsu, od 2. do 3. nitu zbytočný odlez, zle odistiteľný, geniálny traverz vo výške tretieho nitu doprava a oblúkom naspäť k štvrtému a traverz doľava previsom na policu. Siedma dĺžka 6+ začína policou doľava k suchému stromu a paklenickými koľajnicami platňou hore. Posledný nit je nasilu vľavo v platni, treba to liezť priamo a potom si ho zboku cvaknúť kúsok nad ním a dolez ku štandovému stromu, kde je aj stenová knižka. Pozor, strom je niečím natretý, tak sa nezašpinte. Keď ku mne Roland doliezol, tvrdo sa do nás pustilo slnko. Na okolo všade mraky, ale slniečko si ich k sebe nepustilo. Do ôsmej 4+, trávnatej sa pustil zahradkár Roland, najprv doprava dole a potom trávou hore, štand je na suchom strome vpravo. Do deviatej dĺžky 7 som sa pustil ja, najprv super platnička, potom plytký kútik a runout na štand, vravel som si, že to musí byť ľahké, keď tam nedali nit, ale vôbec to tak nevyzerá, ten 8 metrový dolez je celkom nervy drásajúci, ale fakt ľahší. To už na nás riadne pieklo a zásoby vody sa nám rýchlo míňali. Desiata je fakt super, nádherný kút, len ním tiekla voda, Roland ma do nej poslal ako špecialistu na mokré chyty. Dĺžka nie je preistená, sú v nej len tri nity na 40 metrov a treba si ju doistiť priateľmi. V tých mokrých špárach som sa musel riadne krútiť, kým som to povymýšľal. Klasa vraj 6+, ale aj v suchom si myslím, že je to za 7 a v mokrom ako sme to my mali, tak za 7+. Na štand som doliezol riadne vyžmýkaný. Roland opäť nezdržoval a nestihol som si ani oddýchnuť a už bol u mňa. Nohy som mal z toho tepla úplne na šrot, ale oddych sme si naplánovali až o 3 dĺžky vyššie. Len predstava dať si v tom pekle lezečky ma desila, ale nič sa nedalo robiť. Ako sa len rosničky mýlili, slnko sa nechcelo za mraky vôbec schovať. Čo už, aspoň sa trochu opálime. Jednástna dĺžka 6+, sa moce platňami najprv doprava, potom doľava, ale štand je na úplne zlom mieste. Tri metre pod ním stojíš na poličke, ale musíš ešte spraviť blbý krok doľava a potom visíš v nitoch. Z tohoto štandu bolo treba rýchlo zmiznúť a len čo Roland doliezol, fičal som ďalej, najprv kútom, potom traverz doľava a cez previs, celkom slušný odlez na poličku a doprava na stromový štand, na 7- mi to veľmi nesedelo. Trinástu za 2- 3 do sedielka pod vrcholovou stenou, rýchlo preliezol Roland a boli sme v tieni. Nohy sme mali rozžeravené a palce riadne boleli. Dorazili sme vodu, dali nejaké žrádlo a 15 minút oddýchli. Pohľad na slnkom zaliaty headwall neveštil nič príjemné.
Vymyslel som si to, tak som si to aj vyžral. Štrnásta dĺžka za 7 je veľmi pekná, treba aj niečo priistiť, v strede je ťah za jednoprstovú dierku a dolez na sokolíka na štand. Veľmi pekné. Čakala nás najťažšia 15. dĺžka. Pamätal som si traverz doľava po malých chytoch, malo to byť v pohode, ale v tomto slnku to veru bolo riadne lezenie. Krátka dĺžka 20 m, ale výživná. Najprv nepríjemný kút, potom cez tri nity kolmou stienkou a na záver traverz doľava po ničom, nie po ničom, je tam malá lišta a zrniečka a kamaráti, treba veriť nohám. S Rolandom sme sa zhodli, že to môže byť podľa miestnej tvrdej klasy tak za 8-. Čakala nás už len posledná 16. krátka dĺžka za 7+. Nebola vôbec jednoduchá. V prvom pokuse cez brucho vpravo od štandu som si sadol, lebo som už nevedel stáť v lezečkách, pozrel chyty a na druhý pokus to preliezol. Čakal ma ešte výlez, ktorý ma úplne dorazil. Najprv traverz doprava a potom dlhé prešahy po relatívne dobrých chytoch cez previs. Na štande som sa vyzul a zaprisahal sa, že najbližších 100 dní si lezečky neobujem. Roland, ako vždy, bol za chvíľu pri mne. Bolo 15.30, celkove nám cesta trvala 7 hodín. Boli sme vysušení, že sme nevedeli poriadne rozprávať. Slnko stále dobiedzalo a ešte sme sa vytrápili, kým sme ľahkým terénom po hrebeni a cez vežičky dorazili na vrchol. Dali sme svojku a rýchlosťou slimákov začali zostupovať. Rolandovi to celkom šlo, ale ja som v tých dĺžkach strávil celkom dosť času a aj v topánkach som ledva chodil. Občas som si sadol, vyzul sa a rozmýšľal, že pôjdem bosý. Nakoniec sme sa doplazili do sedla. Bez vody niet života a tak sme aj vyzerali. Roland išiel dopredu, dole by mala byť nejaká studnička a ja som sa za ním pomaly vliekol.
Držali sme sa princípov GLK, nič sme síce nezabudli, ale pri zostupe sme sa aspoň stratili. Nenapadlo ma, že Roland pôjde serpentínami lesom až hlbšie pod nástup a tak som v jednej serpentíne odbočil priamo pod stenou. Zhodil som materiál a začal vystupovať pod nástup. Rozmýšľal som, kde asi Roland je, lebo som ho nikde nevidel. Asi sa už bude zavlažovať pod cestou. Občas som dal pokus zakričať, ale veľmi mi to nešlo. Nakoniec sa to podarilo a Rolanda som začul odpovedať z lesa. Zbehol dole, pri studničke sa napil a šiel mi oproti s plnou fľašou, ja som zatiaľ zmizol z chodníka pod stenu. Pod cestou som sa konečne napil a mohol normálme rozprávať. Sila hneď nabehla, zbalil som batohy a začal zostupovať. Na pol ceste sme sa s Rolandom veselo zvítali. Potom nás už len čakala útrpná cesta s boľavými nohami na parkovisko.
A čo na záver?
Daham ist Daham je alpská skoro športová klasika, cesta má 500 m, 16 dĺžok, patrí k tým najdlhším v Höllentali. Autori sa preplietli najkrajšími stienkami, škoda tých niekoľkých záhrad medzi niektorými dĺžkami. V ceste je 70 postupových nitov, ale rozhodne to nie je cvakanie z nitu do nitu, niekde sú riadne odlezy, povinné lezenie je za 7- a tak si určite zoberte pár friendov do veľkosti 3. Nezabudnite na dostatok vody a topánky na zostup, ktorý trvá s výstupom pod stenu po batohy vyše dve hodiny. A ešte nami navrhovaná klasifikácia: 6+, 6, 8- (7+), 7 (7-), 4+, 7-, 6+, 4+, 7, 7 (6+), 6+, 7 (7-), 2-3, 7, 8- (7+) a 7+.
