Zhrniem naše najlepšie skialpinistické počiny za túto sezónu za náš pridružený klub NH, ktorý ma s GLK veľa spoločného, najmä heslo: „ Jarí a už takí starí.“
Sezónu v Tatrách sme začali s Milanom Ravasom, kde sme si dali dva strmé žľaby, z Patrie a zo Soliska. Osvedčila sa nám kombinácia: lanovkou na Solisko , potom hore z konečnej lanovky na vrch Soliska a zjazd žľabom do Mlynickej doliny a výšlap do žľabov z Patrie, potom jedným zo žľabov naspäť do Mlynickej doliny.
Feraty do kotla Grimmingu.
Iný výlet bol zjazd zo Soliska do Mlynickej, výšľap do Širokého sedla a zjazd smerom na Rysy a na druhý deň do Bielovodskej a na Sliezsky dom cez Poľský hrebeň. Pôsobili sme aj v aprílovej Bielovodskej doline, kde sme absolvovali výstup a zlyžovanie Kačacieho žľabu v prachovom snehu, tiež zjazd zo sedla do južne orientovaného žľabu v masíve Hrubej veže. Hore to bolo strmé celkom dosť.
V Rakúsku sme podnikli výpravu na sever marcového Veitschu. Na druhý pokus aj s Vladom Cenigom. Bola to super jarná lyžovačka v strmom širokom severozápadne orientovanom žlabe, v ktorom slnko hádam ani nezapadá. Tiež to bolo celkom strmé, hlavne ak by to bolo ľadové, tak čistá katastrofa, ale my sme mali prašan. Začiatok túry je od lanovky v sedle Niederalpl cez cestu, hore strmým lesom cez rúbaň do kopca, následný zjazd do údolia s chatkami, potom sa držať doprava lesnou cestičkou na čistinku, z ktorej sa zjazdom dostaneme na úpatie Veitschu a podľa nákresu potom hore a dole. Veľmi dobrý pomer lyžovania a šlapania, od auta k autu menej ako 8 hodín. Keď sú dobré podmienky, dá a sa po zlyžovaní Veitschu vyšlapat kopec oproti, smerom k autu a zlyžovať ho do severu k chatkám. Pozor, po celodennom topení može byť namrznutý, čo sme mali my. Záverečný zjazd rúbane bol geniálny až dole k Pome popri ceste a potom mierny výšlap ku chate pri lanovke.
Ďalší výlet sme absolvovali s Medveďom ( Martinom Medviďom) s cieľom vystúpať a zlyžovať južný aprílový Grimming. Na mieste sme prehodnotili plán - zvolili sme vzhľadom na základové lavíny a padajúce skaly bezpečnejší severný výstup a zjazd. Autom sa dá dostať až pod nástup. Od auta sme šlapali z lyžami na chrbte po červenej značke asi 30 minút k snehu a potom strmšími pláňami pod feratový výstup. Po jeho absolvovaní s lyžami na chrbte sme sa ocitli v širokom kotli so strmými stenami a starými stopami od lyží, ktoré nasmerovali náš ďalší výstup v pravej časti kotla smerom na Shartenspitze nord, na ktorý sme sa aj dostali po dosť prudkom výšlape, našťastie sneh držal. Zjazd bol strmý s sneh nám uchádzal pod nohami na ľadovom podklade. No na Medveďov popud sme sa morálne zrovnali, nič iné nezostávalo, lebo zjazd bol asi najbezpečnejšia varianta (ale aj najkrajšia). Po prvých dvesto metroch sa kopec zmiernil a užívali sme si prašan, ktorý sa zmenil na super firn. Nad feraty sme sa dostali užším strmým hrdlom, ktoré bolo v pohode. Zliezli sme tých okolo 100 metrov a pokračovali vo firnovom lyžovaní.
Výlet bo naozaj horské lyžovanie so všetkým čo k tomu patrí ( čakany, výber trasy, prehodnocovanie atď).
Budeme si dávať dokopy kolená a výstroj na ďaľšiu sezónu.
Duco