GLK    NOVINKY    AKCIE    ČLENOVIA    DISKUSIA    GALÉRIA    TAKÍ SME BOLI    GELO  
  index » diskusia   Vlado Linek © 2024 glk@glk.sk 28.03.2024  
AKCIE
ÓDA NA RADOSŤ
26.08.2018 19:00 | 7388x | komentár: 4x

Takže, po dlhých rokoch som sa ocitol na južnom Kežmaráku, čoby svedok Beckovho počinu režiséra, ističa, lezca a obetavého fotografa. Ako som tušil už dlhé roky, Becko má od nás smrteľníkov čosi niečo iné, čo mu umožňuje tie jeho aktivity. Tam, kde my cítime extrém, tam sa Becko cíti ako doma v kuchyni. Veselo si ujedá papriky, syra, počúva rádio a ani za boha si nedá lezečky miesto kroksov. Na barliach mu to ide po chodníkoch ako srnke, je to vyšší level nordic walkingu – barlic walking. Naisto som sa o tom presvedčil pred pár dňami.


Duco, Andrej a Becko.

Stretli sme sa na parkovisku v Lomnici, nebola to náhoda, lebo som sa dohodol pár dní pred tým, že by som sa k nemu a k Andrejovi pripojil a pomohol čo bude treba. Prvá úloha bola vyniesť a zjesť ringloty z Beckovej záhrady. Lanovka nás vyviezla, ubytovali sme sa a vydali hore Cmiterom na nástupovú rampu pretínajúcu masív Kežmaráku. Becko v kroksoch a barliach a my po svojich. Pomohli sme čo to vyniesť, Becko sa stratil do fixov, ktoré mal natiahnuté a my s Andrejom sme natraverzovali pod novú čerstvú cestu Óda na radosť, ktorá sa nachádza medzi Obrovským kútom a Tulákom po hviezdach. Samozrejme sme sa istili, aj keď terén nebol zložitý ale istota je ...

Andrej mi dal príležitosť natiahnuť prvú ľahšiu dĺžku. Prvý bouldrík za 6+ a potom špárka a platňa za 4 - 5. Dolez s krokom tak za 7- na štandovú policu. Za bouldríkom je neistená časť asi 10 metrov, no dá sa odistiť väčšími zakladátkami, alebo aj netreba. Tu nás zastihla búrka, tak sme rýchlo zlanili na nástup pod previs a voláme Beckovi. Becko nás uistil, že za 10 minút vyjde slnko. Čo potvrdili aj dve dobré šupy, ktoré zoslalo nebo v podobe hromu. Tak sme čakali pre istotu aj dlhšie, ale slnka nikde, ani Becko nikde. Tak mu Andrej zavolal (my sme už boli do nitky mokrí a do duší sa nám vkrádal chlad v podobe zmrznutých prstov a mokrého lana), že: „Becko čo robíš, čakáme Ťa, ale už je nám zima“!

Becko počúval rádio a ukrytý v ponče pred dažďom a bleskami si veselo vŕtal ďalej. Tak sme sa pozreli dole na tie potoky čo sa valili stenou a vodopády, čo zrazu vyvierali z Lomničáku a pomyslel som si, že čo za katastrofu sa musí udiať, aby Becko zlanil k nám. Došli sme k rozhodnutiu, že ako náhle potok stratí silu ideme dole pred tým, než by prišla druhá vlna. Becko sa rozhodol pokračovať v začatej práci. Ja neviem, čo za reláciu dávali v tom rádiu, keď mu bolo tak dobre. Stretli sme sa na ubytovni, vypili sme vínko, ktoré Becko doniesol a zaľahli sme. Na druhý deň sme vyrazili znovu, počasie bolo dobré a my už aj vyschnutí.

Becko sa stratil vo fixoch a my sme znovu nastúpili do Ódy aj keď tam bol búrkový oblak, ale Andrej zhodnotil, že iba malý. Úvodná dĺžka - repete až na friendy, lebo som si nepamätal aké tam šli, tie dva čo som si zobral mi boli nanič. Ale nebol problém, tá úvodná časť je naozaj ľahká. Druhú dĺžku nastúpil Andrej, pekne natiahol RP cez druhý previs, ja na druhom konci OS GLK. Ale už mám aspoň úspešne vyriešený software prelezu previsu za 7+ .

Dostal som príležitosť ukázať čo je vo mne v tretej dĺžke. Mal som ale pocit, že iba pollitra Beckovho ranného čaju. Absolvoval som krásnu platňu, asi 25 - 30 metrov, mierne, ale dobre odistenú. Hoci deň predtým pršalo bola suchá. Systém lezenia bol naozaj kde nič tu nič, ale zrazu niečo a zase nič, kým zrazu niečo, potom cvak a zase to isté zopárkrát, až na dobrú štandovú policu – lezenie tak za 7+.
Tu prebral žezlo Andrej a úspešne dokončil svoj RP prelez asi 15 metrovou záverečnou 7+ stienkou s čiastočne mokrými chytmi. Doliezli sme k fixom a čakal nás dlhý zlaňák.Andrej s Beckom ešte dočistili v ceste, čo bolo treba a po dobrých štandoch, ktoré tam Becko s Andrejom navŕtali sme sa po štyroch asi 40 m dĺžkach dopracovali na dno doliny.

Odporúčam dať si pred prelezom magnéziové tablety, lebo šijací stroj v nohe dosť podstatne prispieva k zvýšeniu obťažnosti.

Ešte raz veľká vďaka Beckovi, je to prípad z akých sa stávajú legendy.

Duco




KOMENTÁR K ČLÁNKU

ÓDA NA RADOSŤ [26. 8. 2018 19:11:16] - reagovať

NAJNOVŠIA

  • ÓDA NA RADOSŤ [Becko - 2. 9. 2018 15:18:06] - reagovať
    Bolo aj mne potešením ocitnúť sa v takej super spoločnosti Duco, Andrej aj Krasoň neskôr. A samozrejme na takej super skale, akou sú Kežmarské platne. Cestu som nosil v hlave roky a dúfal, že ju urobí niekto druhý. Nakoniec som do toho minulý september nabehol a odistil 2/3 zhora. Samozrejme noodmysliteľná búrka, blúdenie po zlaňákoch a blúdenie na zostupe. O polnoci sa skončila moja anabáza na Skalnatom, kde práve spali GLGči. Ráno sme sa stretli s Karotkou, Dežkom, Viktorom a Zolom stretol pod stenou. Tak sa teda rodila Óda na Radosť. Tento rok už to bola precházka buloňským lesíkom ako by povedal Sveťo Poláček. Nebol som v tom už sám.
VŠETKY

  • ÓDA NA RADOSŤ [Becko - 2. 9. 2018 15:18:06] - reagovať
    Bolo aj mne potešením ocitnúť sa v takej super spoločnosti Duco, Andrej aj Krasoň neskôr. A samozrejme na takej super skale, akou sú Kežmarské platne. Cestu som nosil v hlave roky a dúfal, že ju urobí niekto druhý. Nakoniec som do toho minulý september nabehol a odistil 2/3 zhora. Samozrejme noodmysliteľná búrka, blúdenie po zlaňákoch a blúdenie na zostupe. O polnoci sa skončila moja anabáza na Skalnatom, kde práve spali GLGči. Ráno sme sa stretli s Karotkou, Dežkom, Viktorom a Zolom stretol pod stenou. Tak sa teda rodila Óda na Radosť. Tento rok už to bola precházka buloňským lesíkom ako by povedal Sveťo Poláček. Nebol som v tom už sám.

  • ÓDA NA RADOSŤ [Rudiger - 27. 8. 2018 16:49:03] - reagovať
    Super GLK-áči robíte nám všetkým radosť !!!
    A Klobúk dole pred ťažkou prácou !!!
    Ďakujem aj za budúcich preliezačov

  • ÓDA NA RADOSŤ [duco - 27. 8. 2018 10:36:10] - reagovať
    Ja len opravim,
    prvá dlžka konči 7 minus krokom cez previštek na dobru standovu policu

    • ÓDA NA RADOSŤ [vlado linek - 27. 8. 2018 11:21:11] - reagovať
      ahoj Duco,
      opravil som v texte,
      Kazo



233290