GLK    NOVINKY    AKCIE    ČLENOVIA    DISKUSIA    GALÉRIA    TAKÍ SME BOLI    GELO  
  index » akcie   Vlado Linek © 2024 glk@glk.sk 28.03.2024  
AKCIE
INDIÁN – 8,33
07.12.2017 22:00 | 7813x | komentár: 2x

Kongres GLK 2017 – šiesty nultý ročník

Správa z fejsbúkovej stránky nášho člena zakladateľa Igora Kollera:

Indián a GLK kongres, 21. 10. 2017.
V sobotu 21. októbra sme mali kongres nášho Geriatrického lezeckého krúžku a ja posledný pokus dať Indiána.
Pred týždňom som skúšal Indiána cestou z Tatier a festivalu v Poprade. Bolo najkrajšie jesenné počasie, babie leto úplne indiánske, ale Indián so mnou stále nechcel vyfajčiť fajku mieru. Túto sobotu to už bolo s počasím oveľa horšie. Chladno, pršať malo len chvíľu. Vyzeralo to zle, ale boli sme vytrvalí. A keď sa neskoro poobede zišla super partia kamarátov z GLK, bolo jasné, že sa musím pekelne sústrediť, nič nepokaziť a dať to. No a dal som, na veľkú radosť priateľov a mňa samého. Kto by sa netešil, keď som tú cestu skúšal prvý raz pred 35 rokmi, a povolila až teraz. A Indián nie je vôbec len o čísle 8+, Indián je jednoducho legenda. Tak ďakujem Stankovi Glejdurovi, ktorý tento skvost vyliezol v roku 1981. A veľká vďaka celému podpornému väščinou GLK tímu – Stenlymu, Ducovi, Ivete, Dežkovi, Ľudovi, Ivanovi, Džonkymu, Mirovi. Bolo to super!

Samozrejme, ako väčšina správ v tejto konšpiračnej a postfakuálnej dobe aj táto je čistý houks, resp. fejk ňús.

Skutočnosť je oveľa prozaickejšia:
Kongres GLK je krycí názov každoročného stretnutia všetkých indiánskych kmeňov GLK (v indiánskej reči Geronimo-LittleBigHorn-KlekiPetra) pod záštitou kmeňových starešinov. Tento rok ho zvolával náčelník Náčelník Rudi-Ger (v preklade „Rudý Gertleman“) pochádzajúci z kmeňa Zubrohlava. Cieľom bolo, tak ako každý rok, uctiť si viacero indiánskych bohov a najmä najvyššieho z nich Manitoua. Stretnutie sa konalo na pôde posvätnej indiánskej rezervácie Ka-La-Mar-Ka (v preklade „nádoba na atramentka“).
Ciest ako prejaviť úctu indiánskym božstvám je mnoho, na Ka-La-Mar-Ke konkrétne vyše štyristo. Nejaké pridal aj sám náčelník Náčelník, aby sa do Večných lovíšť dalo poberať novými, ešte nevychodenými chodníčkami.
Obradné rituály začali už v piatok večer za účasti viacerých chrabrých indiánskych bojovníkov a ich squaw, ktorí prijachali na ohnivých tátošoch. Posedeli okolo táborového ohňa v prenajatom vigvame a okrem historiek z lovu a zberu dlho do noci kolovali aj fľašky s ohnivou vodou.
V sobotu ráno náčelník Náčelník rozdal bojové úlohy:
- nazbierať dostatok dreva na zimu. Nie kvôli meteorológom z SHMÚ ale na večernú vatru. Drevo nasekať vojnovou sekerou a sekeru zakopať,
- uloviť a pripraviť nejaké chutné zviera na guláš – typické indiánske sviatočné jedlo. Najlepšie nejakého mladého bizóna, ktorých hojné stáda sa voľne popásaly na širokých prériách Lidlu a Tesca,
- ukoristiť výzbroj a výstroj na varenie. Pri obrovskej početnej prevahe indiánskych šíkov to nebol problém – biely muž z neďalekého ranču sa pod nátlakom dobrovoľne vzdal kompletnej varnej súpravy. Nebol za to oskalpovaný. Ani by to nebolo možné, vraj ho už oskalpovali bojovníci z kmeňa Staroba,
- zahájiť cesty k uctievaniu jednotlivých indiánskych božstiev.

V priebehu dňa sa rezervácia zaplnila príslušníkmi mnohých kmeňov – Paštikárov z Juhozápaných prérií, Goralov z pod Skalistých hôr, Marksistov a Viktoriánov zo Stredozeme aj Kopaničiarov z Kopaníc. Potešila najmä návšteva zo spriateleného kmeňa Stehlíkov zo Severozápadných teritórií. Povráva sa, že squaw z tohto kmeňa majú jazyky ostré ako čepelka loveckého noža. Indiáni z Východného pobrežia neprišli, poslali len odkaz: „Naše squaw sa rozhodli, že sa nám nechce“.
Po tom ako boli vykonané prípravy na večerné slávnosti sa bojovníci vydali na cesty uctievania. Okolo obeda hromadne vzývali Boha Dažďa, ktorý ich vyslyšal a pokropil svojimi božskými slzami. Indiáni sa potešili, lebo sa im prestalo prášiť z vrecúšok s amuletmi, ktoré sa pri putovaní netradične nenosia na krku ale okolo pása.
Najnavštevovanejšie a najuctievanejšie boli práve novoobjavené chodníčky náčelníka Náčelníka s názvami GP-62 a GLK-2017.
Pocta vzdať hold najvyšiemu z bohov Veľkému Manitouovi bojovým chodníčkom  „Indián-8,33“ patrila vždy najudatnejšiemu z najudatnejších bojovníkov kmeňa.  Tentokrát bol na dlhú, ťažkú a nebezpečnú cestu uctievania vyslaný starešina Igor-Kol-Ler (v preklade „Igorove sedlo“)  z kmeňa 32 Sysľov. Igor sa na túto cestu nevydal prvýkrát. Už mnoho rokov sa pokúšal priblížiť k božskému Manitouovi, ale nikdy svoju púť úspešne nedokončil. Niekedy chýbali sily, inokedy vôľa, viackrát ho zabrzdili terénne prekážky. Problém mal častokrát aj s orientáciou, niekedy nevedel kde je sever, inokedy nesvietilo Slnko ani Polárka a aj drevené indiánske kompasy so strelkou z rybacej kosti boli nespoľahlivé.
Tentokrát sa však šamani všetkých kmeňov spojili a modlili sa, aby Veľký Manitou ukázal úbohému bojovníkovi cestu a prijal ho vo svojom príbytku. Kolektívny duch bol vyslyšaný a Igorovi bolo po strastiplnej ceste umožnené vstúpiť k Najvyššiemu a okrem pohody a klídku v jeho vigvame si vychutnal aj tabáček z jeho kalumetu.
Večerné oslavy tohto výkonu sa niesli v duchu „Zbohom pamäť a zdravý rozum“, čo u väčšiny prítomných nevyžadovalo veľkú námahu.
Kým muži naháňali bizónov prípadne sa snažili votrieť do vigvamu Veľkého Manitoua, pripravili squaw po vedením šéfkuchára Náčelníka vynikajúci indiánsky guláš. Kvalitná dezinfekcia ohnivou vodou spôsobila, že po požití gulášu sa nikto nepobral do Večných lovíšť.
Tradičnú indiánsku kultúru prezentovali večer náčelník Kazo a medicinman Duco. Kazo na obrázkoch vytesaných z kirgizskej žuly ukázal kam sa až dostali zvedovia jeho kmeňa. Dokonca sa im podarilo dobyť nové územia vysoko v horách Ak-su. Jednočlenná výprava indiánskych bojovníkov pod vedením náčelníka Kaza vystúpila na štít, ktorý na počesť GLK z nedostatku nápadov nazvala GLK. Hudobnú vložku zabezpečoval kmeňový medicinman Duco na akustickom nástroji amerických prisťahovalcov, poháňaným energiou, ktorú indiáni nepoznali, a keď ju spoznali tak ju nazvali „Tá Ktorá Trasie“.
Oslavné chorály sa niesli dlho do noci, kým Ohnivý Kotúč nezačal z oblohy vytláčať Striebornú Lunu. Nakoniec ju nevytlačil, lebo sa do toho opäť zamiešal Boh Dažďa, pokryl nebo poriadne nasiaknutou Šedou Špongiou a celú nedeľu ju usilovne stláčal.
Indiánske kmene sa v mieri rozišli do svojich lovíšť. Boli by aj vykopali vojnovú sekeru, ale ju nenašli - zabudli kde bola zakopaná.

Príslušníci GLK z jednotlivých indiánskych kmeňov
Janko Hazucha, Igor Koller, Kazo Linek, Aňa Lineková, Peter Greksák, Rudiger Hajdučík, Baabočka Hajdučíková, Mirko Černo, Ludo Ceniga, Ludo Sihelský , Paolo Tomka, Majka Škrabáková, Vladuško Porvazník, Džonky Porvazník, Ivet Súkeníková, Alenka Čepelková, Duco Gachall, Dežko Pusztay, Viktor Karabinoš, Janka Ďurková, Radim Kovařík, Alan Formánek, Stenly Zelenský

Návštevníci zo spriatelených kmeňov
Peter Vitkovský, Laco Hromkovič, Miro Belica, Ildikó Péter, Boris Benedek, Dano Krnáč, Darinka Zemková, Anka Čaplická, Marksisti a Marksistky.

Peter




KOMENTÁR K ČLÁNKU

INDIÁN – 8,33 [4. 10. 2017 22:06:00] - reagovať

NAJNOVŠIA

  • INDIÁN – 8,33 [Ľudo - 10. 12. 2017 20:25:16] - reagovať
    Výborná akcoška - nemôžem nepovedať. A to za celú invalidnú sekciu! Teším nielen na opáčko o rok, ale i na bohaté bilaterálne stretnutia v medzičase.
    Kazimrd ĽudoC
VŠETKY

  • INDIÁN – 8,33 [Ľudo - 10. 12. 2017 20:25:16] - reagovať
    Výborná akcoška - nemôžem nepovedať. A to za celú invalidnú sekciu! Teším nielen na opáčko o rok, ale i na bohaté bilaterálne stretnutia v medzičase.
    Kazimrd ĽudoC

  • INDIÁN – 8,33 [Cenghi - 9. 12. 2017 5:06:45] - reagovať
    No krása, prekrása. Mám vlhké oko, že som na túto akciu nemohol docválať a nebolo to o sqaw, čo má ústa, ako deravá kanoe. Keď zem obehne slnko, určite prídem fajčiť fajku, pokiaľ mi Veľký Manitow neurčí iné úlohy.



233290