Piolet d´Or je každoročná cena udeľovaná za najlepší výkon v horolezeckom športe, organizovaná časopisom Montagnes od roku 1991. Nie je nám celkom známe, kde organizátori čerpali námet pre túto aktivitu, ale archeologická sekcia GLK, ktorá sa zaoberá históriou vzniku lezenia už od doby kamennej (vznik prvých umelých stien a chytov v prírode), doby bronzovej (vznik prvých umelých pomôcok)...

Niekde okolo Parndorfu položila Tama „nevinnú“ otázku: „A mačky na lyže si mi zobral?“ Otázka od proviantnej manažérky na výstrojového manažéra bola celkom namieste. V posledných dňoch síce napadalo, ale hrebeň môže byť vyfúkaný a ľadový. Na chvíľu som sa zamyslel. Nie preto, že by som rozmýšľal, či som tie mačky zobral (samozrejme, že som ich zabudol), len som váhal s odpoveďou.

Rudovi zvoní telefón. Volá Zuzka s Tamou, že kde sme. Práve sme sa vyterigali zo Smrekovicového bludiska do lesa. Náš podporný tím nám išiel oproti a chcel vedieť či ideme po turistickej, alebo cyklistickej ceste. Nechápali sme, na stromoch boli značky obe.

Tento víkend sme s Jurkom Ravasom absolvovali peknú túru. O deviatej sme vyrazili z Chaty pod Rysmi, s lyžami na batohu a s mačkami na nohách. V Kohútiku sme boli zhruba za 1,5 hod. Odtiaľ traverz na Vysokú. Lyže sme nechali pri kameni pod vrcholom Vysokej. Vyliezli sme na Vysokú – mačky, čakan, sem-tam ľad.

V nedeľu ráno sa o siedmej stretám v španielskom El Chorro s Peťom, ktorého mám vystriedať v štvorčlennej partii mladých lezcov. Má prísť aj Tomáš, aby ma zaviedol do jaskyne vysoko v skalách, kde slovenská lezecká omladina rozložila tábor. Mešká, napočudovanie, len päť minút. Mrkne na môj obrovský batoh a nedá mi na výber.

Koncom roka sme sa s Aňou rozhodli, že si pôjdeme vyhriať kosti do Španielska a dobre sa rozliezť pred vŕtacou a kresliacou sezónou. Nakoniec nám každú noc mrzlo, najmenej bolo -8 stupňov, ale na slnku sa dalo liezť TT (trenky - tričko). Aspoň stručne vymenujem a popíšem oblasti, v ktorých sme boli.

Ešte o jedenástej doobeda ma ani len nenapadlo, že niekedy v živote budem pretekať na skialpinistických pretekoch... Vtedy ale spustila Iveta cez Skype poplašné tam-tamy. Preteky sú už dnes, a zatiaľ je z GLK prihlásený len Duco a Ďuro. Náš hlavný tromf Peter sa povaľuje doma na antibiotikách, a bolo by fajn, keby za neho niekto zaskočil.

(...alebo ako som slečne Aničke túžbu po lezení v Tatrách vyplnil...)
júl 2014
Anička: Počuj Paolo, chodíme liezť na Hohe Wand, Peilstein, viacdĺžky v Hoellentali, nemohli by sme ísť aj do Tatier?

Nedávno sme sa vrátili z Bhutánu (centrálna časť - Bumthang) a hoci tento výlet nemal okrem obdivovania Bhutánských sedemtisícoviek z diaľky príliš lezecký charakter, duchovný aspekt bol hlboký. Budhistické učenie (dharma) má veľa podôb a jedna z nich je zachytená aj na bhutánských fasádach.

Včera som dostal od Kaza ímejl, vraj sa rada starších zhodla na mojom prijatí do GLK. No fasa; neviem či mám byť veselý, že ma prijímajú do elitného klubu, alebo smutný, že ja, vždy najmladší sopliak, mám byť členom geriatrickej spoločnosti. Preskúmanie kvalitatívnej úrovne mojich pocitov však musím zrejme presunúť na neskôr...