No kto bude zachraňovať česť GLK v zime??? No kto? Všetci sú iba na V1 alebo K2! Gelo Bystrický našiel budúceho čakateľa bystrickej pobočky a vyrazil. V doline grc ako sa patrí na január a v severe Ďumbiera čakala pekná cestička 24 na Ludarovú vežu.

Nie nadarmo sa mu hovorí Snežná hora a Gelo Duco ho nazýva Zasľúbený skialpový vrch. Ak tieto vlastnosti Schneebergu skombinujete, máte výsledok parádneho skialpového výletu, ktorý sa odohral 3. decembra 2013.

Správy od sobotňajších prieskumníkov hlásili, že „dá sa“, a tak prešporská frakcia GLK vymenila „Lezecký“ krúžok za „Lyžiarsky“ a poď ho na najbližší zasnežený kopec. Stuhleckovský skialp je taká rýchlovka, k vrcholovej chate Alojza Güntera sa dá ísť jednoducho po zjazdovke s istotou dobrých snehových podmienok.

Dievčenský sprievod si kľakol k mape a po stručnom povele mužom: "Najneskôr 16.30 na parkovisku, aby Tamara stihla koncert skupiny Neřež," vyštartoval o 10.30 (v tíme ešte Zuzana a Dada) na 1345 metrov vysoký Vtáčnik. Nič sme teda neriešili a začali sa pomaly rozliezať. Na pripekajúcom slnku sme tempo nezvyšovali a v krátkych tričkách sme sa slnili.

Kde bolo, tam bolo. Uprostred tmavých lesov a hlbokých dolín, ďaleko v Hornej zemi, stál na mieste starého mlyna dom z vápenca. Nebol to obyčajný dom, akých bolo po okolitých dolinách rozosiatych desiatky. Bola to skôr taká neslovenská kúria, s veľkými miestnosťami, krbmi, priestrannou kuchyňou, terasou. Rozľahlé letné sídlo, postavené z ohromného množstva kameňov. Dom sa vymykal prostrediu, v ktorom stál, akosi tam nepatril.

Tento rok sme boli ja a Alan tí nešťastníci, na ktorých padol žreb zastupovať GLK na KalamárKAPe. Jedinou útechou bolo, že sme sa mohli prihlásiť do kategórie "Horskí vlci" so súčtom veku 100+. Príprava na preteky bola vynikajúca - socializácia, vysedávanie a očumovanie vo V1 a K2 nám pomohlo osvojiť si aspoň teoreticky správne engramy na andezit a stresy v práci boli zas výborná psychická príprava na pretekársku nervozitu.

V mysliach Bratislavských Gelov sa ozval hlas patriotizmu a konečne vymenili kapitalistické Rakúsko za rodnú hruď priamo v srdci republiky. Vyhovárali sa na dážď na západe, ale v skutočnosti im krása lezenia a Kazove nesplnené sny na Kalamárke a Harmanci nedali inú voľbu. Alebo žeby sa chceli rozcvičiť pred Zadielským výročným zrazom GLK ? No kto vie ? No Kto? PS: Ale Gelovia si už ani nepamätajú, kedy ich niekto fotil v lezeckej polohe z hora ! Rudo Gelo Bystrický

... stojím päť metrov nad nitom, ďalší sa mi smeje do ksichtu. Katka, ktorá lezie s Tarzanom pred nami mi v ňom nechala expres, ale nedokážem ho zapnúť. Lano sa klukatí cez nity v platni a po treťom cikcaku má také trenie, že by som ho natiahol, len keby som sa poriadne postavil.

Slovenská televízia, po novom RTVS, si spomenula na Igorovu šesťdesiatku v relácii Extrémne v horách. Alebo to bolo naopak? Do relácie si naplánovali lezenie a Igor Koller je samozrejme ťahák? Asi jedno s druhým (aj s tretím – Chata pod Rysmi) a tak sme sa v sobotu 25. mája 2013 stretli na Kalamárke. Celkom logicky, veď je to pôvodná Igorova domovská scéna.

Viackrát sme už dokázali, že Gelovia nie sú jednostranní športovci. Lano, karabíny a expresky vedia vymeniť aj za celkom iné športové náčinie. V tomto prípade som sa na prelome apríla a mája vybral s kajakovým tímom na divoké rieky do Grécka (pri plánovaní sme netušili, že neskončíme len v tejto, eurom zmietanej krajine).