Kedy ste začali liezť?
G: Nevykajme si hovor mi ty, veď zase nie som tak starý a ty si celkom pekná baba.
Ty, kedy si začal liezť?
G: No tak jesť som začal...
Nie jesť, liezť!
G: Prepač, ale ono to úzko súvisí, liezť alebo jesť, pre mňa je to to isté.
Teraz sa bavme o lezení.
G: No tak už si presne nespomínam, ale tuším to bolo 1963 v nedeľu okolo 9.00 keď bol sused v kostole.
???
To som prvýkrát liezol na jeho hrušku, úspešný výstup aj zostup , samozrejme všetko voľne teda voľne hore a voľným pádom dole. Vtedy nebolo peňazí na výstroj. Potom prišli náročnejšie akcie, až kým ma sused neprichytil, že som nechodil iba na tie hrušky.
Okrem hrušky u suseda? Kam si sa posunul?
G: Kam som ho posunul?
Nie, kam si sa lezecky dostal?
G: No tak v prvom rade musim dodať, že ešte stále sa posúvam, po tých zlomeninách to ináč ani nejde ( ha ha). Ale okrem Marišinho okna som sa lezecky dostal kade tade po Slovensku.Videl som veľa lezcov čo liezli ťažké , odvážne veci ( od tých som bočil). No možem povedať len jedno z lezeckého hľadiska, že tu som.
Ty Geľo a ako to je s tvojim pitným režimom?
G: No pitny režim je vec velmi dôležitá, ale aj finančne dosť náročná. Človek ho musí mať pod kontrolou aby bezpečne mohol liezť. Neraz sa stalo, že sme prepili polovicu výstroje.
Čo je tvoj nesplnený lezecký sen?
Este raz by som rád stretol toho neznámeho roľníka čo ma istil a obral ma o lano pár karabín a nechal ma visieť v preposlednom štande.
Ďakujem Ti za rozhovor a dúfam že Ťa už nikdy nestretnem.