Niektoré príbehy sa píšu samé. Niektoré treba vymyslieť a niektorým treba pomôcť. Ten môj s Direttissimou na Malý Kežmarský štít je zmesou všetkého.
Diretka bola vylezená v septembri 1963 – Jano Ďurana, Karol Hauschke, Jirko Unger Zrůst a Pavel Pochylý ju oklasifikovali za VI A2. Cesta sa stala kultovou a vo svojej dobe ukázala smer, akým sa tatranské lezenie začalo uberať.
Môj príbeh s Diretkou začal v júni 1981. Ako mladí zasrani, infikovaní pochylovskou školou, sme sa pustili do tejto, pre nás v tej dobe, veľkej výzvy.
Podarilo sa to, v čo sme nedúfali – vyliezli sme to voľne. Hlavnú zásluhu na tom mal Šani Buzinkay s jeho tvrdohlavosťou spojenou s lezeckým kumštom a odvahou. Bol to jeho nápad. A aj kľúčovú dĺžku dal on.
O desať rokov v 1991, keď už boli otvorené hranice, sme sa spolu s Milanom Kapustom chceli rozliezť pred cestou do Álp. Vybrali sme si Diretku. Bola to dobrá voľba. V Alpách sme potom v priebehu týždňa vyliezli „Bonattiho pilier“ na Petit Dru a „O sole mio“ na Grand Capucin ...
Spontánne o ďalších desať rokov, v 2001, sme boli na rodinnej dovolenke s deťmi na Brnčalke a mňa žrali lezecké mrle. Tak blízko veľkých stien a my sa prechádzame s deťmi po doline.
Nahovoril som vtedy Jožka Sámela, aby išiel so mnou s tým, že Diretku poznám, budeme rýchli a rodiny si ani nevšimnú a budeme späť. Tak aj bolo.
Neplánovane som to liezol každých 10 rokov. Dal som si plán, že v tomto cykle budem pokračovať. V tejto fáze som začal môjmu príbehu s Diretkou trošku pomáhať.
A tak už plánovane, v 2011 som to opäť preliezol so Šaňom a aj s Mirom Černom.
No a nakoniec - v tomto roku 2021 som potvrdil Teóriu o nemennej lezeckej výkonnosti členov GLK a cestu som opäť preliezol, už piatykrát, tentoraz s Miškom Sanitrom.
Viem, že pre mnohých mladých a ambicióznych športových lezcov hodnota obťažnosti Diretky za 6+/7- nie je zaujímavá. Moje skromné odporúčanie pre tých, ktorí chcú začať liezť v horách „horolezectvo“ ( nie odistené pevné platne) je táto cesta - ja by som ju považoval za povinné základné (ak nie stredoškolské) vzdelanie. Stále má svoju hodnotu a krásu.
A čo ďalej?
O ďalších 10 rokov by som rád potvrdil teóriu o nemennej výkonnosti členov GLK a preliezol si to opäť na prvom konci. A ak teória bude potvrdená a bude považovaná za axiómu – rád by som si to zopakoval o 20 rokov. Ale budem už skromnejší - radšej na druhom konci...
september 2021
Rudo – Rudiger
PS: Teória o nemennej výkonnosti členov GLK: Lezecká výkonnosť členov GLK je nemenná, metafyzická – trvá odo dňa vstupu do GLK až po ukončenie aktívnej lezeckej činnosti.
Hoci niektoré cesty už nelezieme, je to iba preto, že sa nám nepáčia. Ako vidno z môjho príbehu – teória platí - a je na vás to neustále potvrdzovať.