Pôvodne sa mal Kongres GLK konať v inom termíne a na inom mieste. Dva predchádzajúce ročníky na Sekaninách v chate Smrečina dopadli na výbornú, tak sme mali chatu objednanú aj na tento rok.

S Kazom sme sa rozprávali o Paklenici, kde je on ako doma, že pred ukončením úspešnej sezóny na Hámroch si treba zmerať naše hámorské sily a kršlenickú techniku na nejakej dlhej ceste, najlepšie takej, kde sa kombinuje dlhé cestovanie s niekoľkými dlžkami lezenia.

Veľmi si z toho nepamätám. Bol som tesne pod hranou ľadopádu a matne si spomínam na tmavé lano so žltou kontrolkou, ktoré sa pod mnou rýchlo kufrovalo a ja som letel do doliny dúfajúc v zázrak.

V dňoch 12. – 14. 6. 2020 sa uskutočnilo niekoľko významných podujatí v legendárnej lezeckej oblasti Kalamárka, ktoré zastrešoval deviaty nultý ročník Kongresu GLK (Geriatrický lezecký klub).

Niektoré príbehy sa píšu samé. Niektoré treba vymyslieť a niektorým treba pomôcť. Ten môj s Direttissimou na Malý Kežmarský štít je zmesou všetkého.

Sedeli sme pod Hipmanovou, Náčelník Rudiger zapisoval práve vylezené cestičky, oznámil, že už máme štyridsať a ja som sa len tak na okraj spýtal...

Som tu skrytá roky, desaťročia... Naposledy som bola bez mojej zelenej prikrývky ešte v dobe, keď z Detvianskej vyhliadky bolo vidno Detvu.

Motto: "Uznanie v lezeckej komunite nezávisí od výkonov lezca ale od kvality jeho výhovoriek."

A je to za nami! Kto čakal, že to bude jednoduché? No kto?

(Lezie a píše Duco, lezie, fotí a komentuje Becko) Tak po desiatkach rokov sme sa s Beckom vybrali na THT James na Brnčalku - Chatu pri zelenom plese. Ciele boli odvážne, počasie už menej.